Na Taiwane majú moderné nemocnice, v Mexiku nepoužívajú ani rukavice, hovoria študenti medicíny
Kristína a Libor študujú medicínu na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Libor má pred sebou záverečný ročník, Kristína je vo štvrtom, no obaja už počas štúdia stihli absolvovať niekoľko zahraničných stáží. Spoločne stážovali dva mesiace na Taiwane a v Mexiku.
„Na Slovensku sme zvyknutí slušnejšie sa obliecť a prísť načas. Na Taiwane chodili v šľapkách, ešte špinavých z práce. V Mexiku do ambulancie prišli niekedy aj piati, so starými rodičmi aj súrodencami,“ spomína Libor.
Na začiatku platili fixný poplatok 300 eur na akúkoľvek krajinu, v ktorom bolo zahrnuté ubytovanie aj strava. Samotnú štvortýždňovú prax im vybavili. Kika doplnila, že za tým stojí celý podporný systém, ktorý v danej krajine vybavujú študenti z lokálnej komisie.
Kika v laboratóriu na Taiwane nemala fixný pracovný čas, záležalo to od experimentov. Libor začínal v nemocnici ráno, bol na dvoch oddeleniach. V Mexiku začínali o desiatej a boli pridelení k rovnakému doktorovi.
Na stážach študentom väčšinou nedovolia asistovať. Na operačnej sále ide hlavne o pozorovanie. Libor v Mexiku raz pri operácii aj zaasistoval.
V Mexiku majú štátne poisťovne, ale štandard zdravotnej starostlivosti vo verejných nemocniciach je oveľa horší. Hovorili im, že sa tam bežne nepoužívajú ani rukavice, lebo na ne nemajú peniaze, nefunguje röntgen alebo nemajú materiál na operačné sály. Na druhej strane tam stoja privátne nemocnice, ktoré sú krásne a skvelo vybavené, ale nemajú pacientov, lebo si to málokto môže dovoliť zaplatiť z vlastného vrecka.
Taiwan mal podľa Libora určitý wow efekt. Nemocnica vyzerala minimálne tak dobre ako tie, ktoré sa u nás ešte len projektujú a stavajú, hoci už mala svoje roky. Krv sa napríklad neodoberala na jednotlivých ambulanciách, ale bola tam vyhradená chodba na odbery.
Kika uviedla, že majú síce hradené zdravotníctvo, ale napríklad na Taiwane, keď pacienta nemá kto odviezť domov, pošlú ho domov bez bariel a tie si musí kúpiť sám.
Kika išla do Mexika s určitou mierou strachu. Pár mesiacov predtým sa strieľalo na mayskej pyramíde, Chichen Itza, a prišli tam o život turisti. Kamarát ich však ubezpečil, že na dennej báze sa nič nedeje.
Po návrate na Slovensko sa zhodli, že sa tu majú dobre, najmä čo sa týka bezplatnej zdravotnej starostlivosti. Kika sa stala prispôsobivejšou, či už ide o podmienky bývania, alebo prispôsobenie sa kultúre a rôznym typom ľudí.
O možnosti stáží sa Libor dozvedel hneď v prvom ročníku. Kika sa o tom dozvedela na úvodnej prezentácii Martinského klubu medikov. Každá lekárska fakulta na Slovensku má svoj klub, ktorý patrí pod Slovenskú asociáciu študentov medicíny.
Za všetky činnosti v klube človek získava body. Tie spolu s anglickým jazykovým testom, známkami v škole a mimoškolskými aktivitami zavážia pri výbere na stáž. Všetky sa zrátajú do bodového rebríčka a na základe neho si študenti vyberajú krajiny.
Libor už bol na stáži trikrát. Teoreticky by mohol ísť aj ďalšie leto, ale krajiny už absolventov veľmi nechcú brať. Kika sa určite zúčastní na stážovom teste znova, čakajú ju však povinné praxe na Slovensku.
