Dva mesiace žil v palestínskych rodinách: Vedeli, že som kvír, ale neriešili to
Julián Vrábel, lektor ľudskoprávnych tém a spoluorganizátor bratislavských Pochodov solidarity s Palestínou, strávil začiatkom roka dva mesiace na Západnom brehu, kde žil v palestínskych rodinách. V rozhovore pre podcast Ľudskosť s moderátorkou Barborou Marekovou opísal každodenný život Palestínčanov aj to, ako vnímal svoju prítomnosť ako kvír človeka.
Podľa júnovej správy OSN útočila izraelská armáda cielene na deti žijúce na okupovaných palestínskych územiach. Od 7. októbra 2023 pripravila o život vyše 20-tisíc palestínskych detí a 44-tisíc detí zranila. Gaza má v súčasnosti najvyšší podiel detí s amputovanými končatinami na svete v pomere k veľkosti svojej populácie a zároveň aj najväčší počet ľudí s amputáciami v moderných dejinách ľudstva.
Násilie pokračuje aj na Západnom brehu, ktorý okupuje Izrael. Palestínske rodiny sú terčom násilia izraelských osadníkov, podporovaných izraelskou armádou a súdmi.
Vzniku pochodov predchádzala četová skupina
Vrábel priblížil, ako vznikli Pochody solidarity s Palestínou. Po útoku Hamasu 7. októbra 2023 začala skupina ľudí diskutovať pod príspevkami na sociálnych sieťach. Postupne zistili, že ide o tých istých alebo podobných ľudí, a vytvorili četovú skupinu s približne 60 členmi.
Vo februári alebo marci 2024 sa rozhodli, že tí, ktorí chcú robiť viac než len komentovať, vytvoria užšiu skupinu a začnú sa zamýšľať nad verejnými prejavmi. Skupina bola spočiatku rôznorodá, no objavili sa v nej aj antisemitské názory. Vrábel uviedol, že podiel ľudí s takýmito postojmi bol na Slovensku podľa jeho pocitu väčší než v iných krajinách.
Skupina sa preto zmenšila a vytvorila sa menšia skupinka, ktorá začala hľadať iné spôsoby vyjadrenia názorov. Jej hodnoty sa formovali postupne a zahŕňali odmietnutie antisemitizmu, boj proti genocíde a apartheidu, ľudskoprávne a humanitárne princípy.
Cesta k aktivizmu
Vrábel vyrastal v Žiline a neskôr v Poluvsí pri Rajeckých Tepliciach. Jeho mama pracovala ako vedúca predajne v Bratislavskej štvrti v Žiline, otec je vedúci stavby. Už v detstve sa stretával s rôznymi skupinami ľudí.
Počas útokov z 11. septembra 2001 mal šesť rokov a pamätá si islamofóbne a protiarabské naratívy, ktoré vtedy vznikali. Neskôr, keď si uvedomil svoju kvír identitu, sa jeho nevraživosť voči arabskej komunite podľa jeho slov znásobila.
Zmena nastala počas vysokej školy, keď sa začal venovať kvír aktivizmu a absolvoval Erasmus v západnej Európe. Tam sa stretol s kvír moslimami a Arabmi, čo v ňom vyvolalo kognitívnu disonanciu. Postupne začal študovať situáciu na Blízkom východe.
Ako kľúčový moment spomenul Eurovíziu v roku 2019, keď islandská kapela Hatari zdvihla šál s nápisom Palestína. Následne sa začal zaujímať o Great March of Return, pri ktorom izraelská armáda postrieľala okolo 230 ľudí.
Prečo je téma dôležitá
Vrábel vidí niekoľko rovín dôležitosti témy. Prvou je právna – poukázal na porušovanie medzinárodného práva a dvojaký meter zo strany európskych štátov. Pre Slovensko ako malú krajinu je podľa neho dôležité, aby sa medzinárodný poriadok dodržiaval.
Druhou rovinou je odkaz holokaustu a fráza „nikdy viac“, ktorá by podľa neho mala platiť pre nikoho. Vyjadril hnev nad tým, že sa Európa z minulosti nepoučila, a spomenul prenesený pocit viny za antisemitizmus, ktorý vyhnal židov na územie, kde teraz trpia ďalší ľudia.
Tretím bodom je snaha zabrániť, aby tému prevzala krajná pravica stojaca na antisemitizme. Podľa Vrábela slovenské médiá vytvorili v tejto téme vákuum, ktoré teraz zaplňajú napríklad členovia Republiky.
Reakcia na otázku o Sudáne
Na otázku, prečo sa nevyjadruje k Sudánu, keď mu záleží na ľudských právach, Vrábel odpovedal, že ide často o whataboutizmus. Podľa neho treba hovoriť aj o Sudáne, Kongu, Mjanmarsku či Jemene, no ľudské práva nie sú súťažou o to, kto trpí viac.
Zdôraznil, že Slovensko má voči situácii v Palestíne priamy dosah, keďže od Izraela v čase genocídy kúpilo technológie a zbrane. Otázku o Sudáne podľa neho najčastejšie kladú ľudia, ktorí sa zastávajú Izraela, a má podozrenie, že nejde o úprimný záujem.
Pobyt na Západnom brehu
Ako dôvod svojej cesty uviedol aj pocit, že aktivizmus na Slovensku nemá efekt a že strácal motiváciu. V diskusiách často dostával otázku, či má právo o situácii hovoriť, keď tam nebol. Rozhodol sa preto ísť na Západný breh a podať realitu v slovenskom jazyku, keďže ľudia majú problém vnímať ju cez zahraničné médiá.
