Rusko skúša Európu cez falošné správy, útoky aj sabotáž. Štáty v boji proti hrozbám budujú nové centrá
Dva týždne pred britskými parlamentnými voľbami v roku 2019 sa na sociálnej sieti Reddit objavil odkaz na 451 strán dokumentov z rokovaní Británie a Spojených štátov o pripravovanej obchodnej dohode. Používateľa s prezývkou „Gregoratior“ si však spočiatku nikto nevšimol.
Neskôr sa rovnaký účet pokúšal dostať dokumenty k novinárom a politikom aj na Twitteri. Dokumenty pritom boli pravé, otázkou zostávalo, kto ich zverejnil. Britská vláda vtedy dospela k záveru, že to boli „takmer určite“ ruskí aktéri, ktorí sa pokúsili zasiahnuť do volieb v roku 2019.
Teraz chce Británia „zastaviť jedovatý príliv“ dezinformácií z nepriateľských štátov pomocou nového Národného centra pre informačnú obranu. Spolupracovať v ňom majú tajné služby, polícia, ďalšie vládne inštitúcie aj spoločnosti prevádzkujúce sociálne siete. Oznámil to britský premiér Andy Burnham vo svojom prejave na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku.
Ruské agentúry podľa neho využívajú „všetky prostriedky, ktoré majú k dispozícii“, vrátane botov a falošných webových stránok, na „šírenie lží a dezinformácií“. Umelá inteligencia zároveň znásobuje existujúce hrozby a podobné operácie môže ešte výrazne zjednodušiť.
„Kremeľ vynakladá ročne približne 1,3 miliardy libier na manipuláciu s informáciami,“ povedal Burnham v New Yorku.
Viaceré európske štáty v posledných rokoch v reakcii na tieto hrozby zriadili vlastné inštitúcie a mechanizmy, ktoré ich majú odhaľovať a koordinovať reakciu. Spoločný štít proti zahraničnému zasahovaniu chce zaviesť aj Európska únia. Nejde pritom iba o boj proti falošným správam. Hybridné hrozby môžu zahŕňať aj kybernetické útoky, sabotáž, špionáž, zasahovanie do volieb či útoky na kritickú infraštruktúru.
Podľa analytika z NEST Institute Domiciána Zahorjana je Slovensko na hybridné hrozby pripravené „minimálne“. Tvrdí, že vláda od roku 2023 rozložila útvary, ktoré sa boju proti hybridným hrozbám venovali, zatiaľ čo iné európske krajiny svoje kapacity posilňujú.
„Slovensko ide teda proti trendu v zahraničí (EÚ a NATO), kde vidíme, že vlády berú tieto hrozby s plnou vážnosťou a vytvárajú nové kapacity na obranu proti nim,“ uviedol pre SME.
„Vláda v programovom vyhlásení deklarovala zámer posilňovať odolnosť štátu a občanov voči hybridnému pôsobeniu. Súčasťou jej zámerov je aj príprava koncepcie ochrany domáceho kyberpriestoru zameranej na hrozby v digitálnom prostredí,“ povedal pre SME hovorca Ministerstva vnútra SR Matej Neumann. Upozorňuje, že ide o medzirezortnú tému, ktorá nespadá pod jednu agentúru, keďže môže zasahovať informačné prostredie, kybernetický priestor, fungovanie inštitúcií aj fyzickú bezpečnosť. Na jej koordináciu má slúžiť aj Výbor Bezpečnostnej rady SR pre hybridné hrozby.
Využívajú falošné novinové články
„Využívajú botov a falošné webové stránky, falšujú novinové články a zneužívajú značky 28 britských organizácií vrátane univerzít a BBC,“ povedal v súvislosti s hybridnými hrozbami počas prejavu Burnham. Britské spoločnosti a inštitúcie podľa neho čelili už viacerým kybernetickým útokom.
Ako príklad zasahovania do demokratických procesov pripomenul parlamentné voľby z roku 2019. Vtedajšia britská vláda dospela k záveru, že je „takmer isté“, že ruské subjekty sa pokúsili ovplyvniť ich priebeh šírením nezákonne získaných a uniknutých vládnych dokumentov na internete, ozrejmil vtedajší minister zahraničných vecí Dominic Raab.
