Vesmírne smetiská či recyklačné orbity môžu byť budúcnosťou, hovorí materiálový inžinier Gebura
Podľa Európskej vesmírnej agentúry dnes okolo Zeme orbituje približne 68-tisíc objektov väčších ako desať centimetrov a jeden a pol milióna úlomkov väčších ako jeden centimeter. Starlink musel za šesť mesiacov realizovať viac ako päťdesiattisíc manévrov práve pre takéto úlomky.
„Exponenciálne sa nám navyšuje počet objektov na orbite,“ hovorí materiálový inžinier Marek Gebura, spoluzakladateľ Space scAvengers, IM-Space Technologies a vedecký pracovník na Ústave materiálov a mechaniky strojov Slovenskej akadémie vied.
Gebura pôvodne nepôsobil v odbore vesmírnych technológií. Spolu so spoluzakladateľom Space scAvengers Tomášom Balogom spolupracovali pri vývoji technológie pre geotermálne vrty. „Keď sa však už raz človek venuje niečomu, čo môže mať globálny dosah, je to trochu návykové,“ hovorí.
Vesmírny odpad ako bezpečnostná výzva
Vesmírny odpad predstavuje podľa Geburu technologickú aj bezpečnostnú výzvu. Pri zrážke veľkých objektov môžu vzniknúť tisíce menších úlomkov, ktoré sa sledujú oveľa ťažšie a je náročnejšie predísť ďalším kolíziám.
„Už aj biznis začína pociťovať, ako míňa drahocenné palivo na uhýbacie manéry,“ dodáva Gebura.
Ako funguje orbitálna mechanika
Základy orbitálnej mechaniky sa podľa Geburu dajú vysvetliť na jednoduchom príklade. Ak by človek stál na veľmi vysokom kopci a dostatočne rýchlo vystrelil náboj z pušky, pri určitej rýchlosti by náboj nezačal padať k zemi, ale obiehal by Zem a napokon by sa k nemu vrátil.
„Aj ten odpad obieha. Nemusí to byť len kruhová orbita, tá sa týka dominantne satelitov. Napríklad orbity druhých stupňov rakiet sú výrazne eliptické,“ vysvetľuje.
Keď sa chce jeden satelit priblížiť k druhému, nestačí podľa neho jednoducho vyraziť priamo jeho smerom. Podľa smeru, ktorým vykoná manéver, sa dostane na vyššiu alebo nižšiu obežnú dráhu. Preto musí vykonať niekoľko manévrov.
Prekážky pri zbere a recyklácii
Pri zbere a recyklácii vesmírneho odpadu zohráva dôležitú úlohu aj právna stránka. Právna zodpovednosť za škodu momentálne leží na štáte, ktorý povolí vyslanie satelitu. Podľa Geburu to brzdí rozvoj aktívneho odstraňovania odpadu aj údržby jedného satelitu druhým.
Technickou výzvou je aj autonómnosť. „Autonómia vo vesmíre vôbec nie je vyvinutá na takej úrovni ako napríklad v automobilovom priemysle,“ hovorí Gebura. Pred dvomi rokmi realizovali s Európskou vesmírnou agentúrou štúdiu zameranú na využitie kolaboratívnej inteligencie vo vesmírnom transporte nákladu po jeho uvoľnení z nosnej rakety.
