ZKH píše: Trochu iný milionár z chatrče
Dalibor Cicman ukázal svoj svet, no má priestor aj na opravu.
Pozrieť sa do slumu alebo favely je zaujímavý zážitok. Absolvovala som oboje. Pred pár rokmi ma sprevádzal humanitárny pracovník najväčším slumom v Afrike, v Nairobi. A asi pred desiatimi rokmi sme si s manželom zaplatili tour po favelách v Riu. Hľadali sme také, ktoré podporujú miestne komunity, napriek tomu sme sa pri tom stále cítili tak trochu ako v zoo. Nebolo to príjemné ani obyvateľom, ani nám. Napriek tomu vidieť inú chudobu ako tú slovenskú vnímam ako prospešnú vec. Človek totiž pochopí, že generačná chudoba nemá farbu pleti a má rovnaké prejavy všade na svete.
Na Slovensku nájdete takéto kontrasty tiež. Len kúsok od golfového ihriska vo Veľkej Lomnici je miestna osada. Od cesty ju delí železničná trať, po ktorej vlaky jazdia veľmi rýchlo. Keďže v miestnej obci škola nemá dostatok priestorov, deti ju navštevujú v dvoch zmenách a domov sa vracajú v zime za tmy. Niekedy sa stalo, že deti takmer zrazil vlak, pretože na priecestí nie je ani len svetlo.
Podnikateľ Dalibor Cicman tento týždeň zverejnil príbehy z Indie, kde je podľa svojich slov na pracovnej ceste. Patrí medzi najúspešnejších slovenských podnikateľov a v rebríčku najbohatších Slovákov a Sloveniek časopisu Forbes je na 35. mieste s majetkom v hodnote 150 miliónov eur.
Jeho séria príbehov bola hlúpa a nevkusná. Na jednej z fotografií bola napodobenina hodiniek Patek na ruke miestneho chudobného človeka v Bombaji a jeho vlastné hodinky s komentárom: „Wrist game hits different here. Authentic Pateks $100k+“. Na ďalšom príbehu boli smeti, topánky, dieťa a pán na motorke. Dalibor Cicman tam otagoval mesto Trebišov a napísal k tomu „vibe“. Túto sériu zakončil fotkou pohára s bublinkami z drahej reštaurácie, ku ktorej napísal: „Zo slumu rovno do piatich hviezdičiek.“
Dalibor Cicman po kritike storku s hodinkami Patek vymazal. Povedal, že sme ju zle pochopili a nikomu sa nechcel vysmievať. Priznám sa, že mu autenticky verím, že nechápal, čo vlastne urobil zle. Sú typy ľudí, ktorým s peniazmi úplne ujde realita a niekedy bohužiaľ aj sociálne cítenie a empatia. Možno ľudí v indickej chudobe naozaj ľutuje. Ale hneď večer sa vrátil do svojho bežného sveta drahých áut, dovoleniek a úspechu.
Rutger Bregman vo svojich knihách kritizuje dekadenciu a skazenosť dnešnej doby. Hovorí o tom, že väčšina bohatých ľudí nerobí so svojimi peniazmi nič obzvlášť zaujímavé. „Ich túžby sú pomerne predvídateľné: luxusné autá, luxusné domy, najväčšia jachta, akú si môžu kúpiť – to všetko na vyplnenie prázdna vo vnútri.“ Problém podľa neho nie je len to, že niekto má priveľa peňazí. Ale skôr kultúra, v ktorej sú peniaze, luxus a status považované za vrchol úspechu.
Časti pohoršených ľudí nad Daliborom Cicmanom by som však chcela pripomenúť, že aj my chodíme okolo takýchto slumov bez empatie. Mnohí z nás každý boží deň. Máme rovnaké chudobné komunity v 21. storočí rovno za domom. Mnohé rómske osady vznikli kvôli rozhodnutiam štátu a vyzerajú presne ako tá africká bieda.
Dalibor Cicman mal pravdu v tom, že indický slum vyzerá naozaj podobne ako osada v Trebišove. Desiatky rokov tam vyrastajú nové a nové deti do biedy, rasizmu a bezútešnosti života, ktorý sa nezlepšil pádom komunizmu ani vstupom do EÚ. Aj v tejto chvíli sú na Slovensku tisíce hladných detí, ktoré nemajú šancu na lepší život.
Myslím si, že príbehy Dalibora Cicmana boli stupídne, a kefu si zaslúžil. Ale zaslúži si aj priestor na to, aby sa nad tým zamyslel a prehodnotil niektoré svoje postoje. Možno vďaka návšteve Indie Dalibor prispeje napríklad na vzdelávanie rómskych detí v okolí Košíc, z ktorých pochádza, ktovie. Držím mu palce, nech sa mu táto mentálna premena podarí.
Video týždňa: Prečo deti nevedia čítať
Tento týždeň v Rozhovoroch ZKH vyšiel rozhovor s Jurajom Hipšom, ktorý vo Zvolene prevzal školu Alma. Kedysi čisto segregovaná škola vzdelávala, respektíve skôr nevzdelávala, primárne rómske deti. Dlhé roky sa na ňu skladali ostatné školy a bola to akási „daň“ za to, že do ostatných škôl tieto chudobné deti chodiť nebudú.
Vo Zvolene zmenili školské obvody a škola Alma sa snaží ukázať, ako sa dá desegregovať. Hovorili sme o PISA výsledkoch, ale aj o tom, ako zlyhávame vo vzdelávaní chudobných detí. Osobne ma vždy zasiahne, keď z terénu mi hovoria ľudia, že mnohé deti naozaj chodia do školy hladné. Napríklad v Alme začali najchudobnejším deťom dávať raňajky. Všetky príklady zo zahraničia ukazujú, že je to najefektívnejší nástroj, ako týmto deťom pomôcť.
Hudobná bodka: Cynthia Erivo
Tento týždeň som si na Netflixe pustila Wicked. Je to oddychový film – ak potrebujete vypnúť, je na to ideálny. Už dávnejšie som počula spievať Cynthiu Erivo, ale opäť ma fascinovalo, s akou ľahkosťou dokáže spievať neuveriteľne ťažké vokály. Pod vplyvom Wicked som preto počúvala viaceré jej nahrávky, medzi inými aj tú z muzikálu The color purple, kde na Broadwayi spievala.
