Čína zvyšuje výrobu energie z uhlia, najviac od roku 2007
Európa sa snaží postupne znižovať emisie a obmedzovať využívanie uhlia, zatiaľ čo Čína, popri rozvoji obnoviteľných zdrojov, naďalej expanduje v oblasti uhlia. Tento rozpor je zjavný nielen v emisiách, ale aj v podmienkach pre priemysel, kde hrajú kľúčovú úlohu náklady a spoľahlivosť dodávok energií.
Klub 500, ktorý sa zaoberá energetickým prehľadom, upozornil na nerovnomerný proces dekarbonizácie vo svete. Podľa údajov Global Coal Plant Tracker, Čína v roku 2025 uviedla do prevádzky 78,1 gigawattu nových uhoľných kapacít a po zohľadnení vyradenia dosiahla čistý prírastok takmer 70 GW, čo je najvýraznejší nárast od roku 2007. Takéto čísla jasne ukazujú, že Čína sa od uhlia nielenže neodvracia, ale aktívne zvyšuje jeho využitie.
V súčasnosti Čína vlastní najvýznamnejšiu prevádzkovanú uhoľnú kapacitu na svete a približne 71 % projektov, ktoré sú v stave výstavby. Od prijatia Parížskej klimatickej dohody sa uhoľná kapacita v Číne zvýšila z približne 880,9 GW na 1243 GW, teda o viac než 40 %. Na druhej strane, EÚ zaznamenala pokles kapacity z 149 GW na približne 90 GW, čo predstavuje pokles o rovnaké percento.
Klub 500 konštatoval, že zatiaľ čo EÚ reprezentuje približne 6 % globálnych emisií skleníkových plynov, Čína je zodpovedná za približne 30 %. Americké emisie sú na úrovni 11 %, zatiaľ čo India sa pohybuje okolo 8 %. EÚ sa však snaží svoje emisie oxidu uhličitého systematicky znižovať – medzi rokmi 2005 a 2024 klesli o približne 33 %. V rovnakom období pribudli Číne emisie o viac než 110 %.
Pohľad na energetickú politiku EÚ ukazuje, že sa snaží o reguláciu a postupné obmedzenie fosílnych palív, čím sa usiluje o splnenie svojich klimatických cieľov. Napriek rýchlosti, s ktorou EÚ znižuje emisie, celosvetové výsledky sú ovplyvnené krajinami, ako je Čína, ktoré preferujú rôzne prístupy k energetickým zdrojom. Tento rozdiel v prístupoch naznačuje, že EÚ síce napreduje v ochrane klímy, no môže čeliť výzvam v oblasti konkurencieschopnosti.
Klub 500 varuje, že ak sa globálne pravidlá nezjednotia, EÚ môže vyhrať v boji proti emisiám, ale prehrať v súťaži na trhu. Tento fakt podčiarkuje stále pretrvávajúci význam uhlia v energetickom mixe krajín ako Čína, kde tento zdroj energie hrá kľúčovú úlohu v ich hospodárstve.
