Nech si Kaliňák so zbraňami podniká, ale na ministerstve by mal skončiť
Robert Kaliňák v rokoch svojho politického oddychu počas uplynulej vlády robil aktívneho lobistu pre zbrojára Michala Strnada. Cez firmu Kallan Consulting Kaliňák pre Strnada v rokoch 2022 až 2023 vybavoval obchody v Spojených arabských emirátoch a inkasoval za to provízie, pričom platby prišli aj v roku 2024, keď už bol ministrom obrany.
Kaliňák formálne spravil všetko pre to, aby táto jeho konzultačná činnosť bola z hľadiska pôsobenia na poste ministra obrany zákonne v poriadku. V roku 2023 sa vzdal postu konateľa a vo firme si ponechal iba vlastnícky podiel, čo zákon dovoľuje.
Problém však nie je v tom, že takúto firmu mal, že podnikal a že za svoju prácu inkasoval odmenu. To všetko je v poriadku.
Problém je v zásadnom konflikte záujmov, v ktorom Kaliňák vo vzťahu k Strnadovi je a ktorý preukazujú aj najnovšie zverejnené informácie. A to sa nedá odbiť formálnym naplnením litery zákona, keď pretrvávajú rozsiahle podozrenia podporované ďalšími a ďalšími dôkazmi, že Kaliňák koná v prospech Strnada aj v pozícii ministra.
Poradenstvo a lobbing totiž súviseli so značkou Tatra, s ktorou ministerstvo obrany neskôr podpísalo kľúčovú zmluvu za viac než miliardu eur. Ďalšie zmluvy o budúcich dodávkach munície so slovenským ministerstvom obrany pod vedením Kaliňáka pomohli Strnadovi nadhodnotiť svoj zbrojársky koncern pri vstupe na burzu.
Predstavte si, čo by robil Robert Fico, keby bol v opozícii a v podobnej situácii by bol nejaký iný vládny činiteľ. Veľmi jasne a neúnavne by svojim voličom vysvetľoval, aký škandál sú tieto vojnové obchody v čase, keď bežný občan trpí spackanou konsolidáciou. Že je nehorázne, že vláda posiela miliardy eur do rúk súkromného zbrojára, ktorý navyše veľkú časť svojich obchodov realizuje vo forme dodávok zbraní na Ukrajinu.
Takže máme tu premiéra, ktorý sa zadúša antimilitarizmom a volaním po mieri, a potom tu máme ministra, ktorý si z vojenských biznisov spravil kľúčovú agendu rezortu, čo si predpripravoval ešte pred voľbami prostredníctvom súkromnej lobbingovej firmy a inkasoval za to provízie. Kaliňák by mal vysvetľovať, koľko peňazí dostal od Strnada, za aké činnosti, v akom období a aký má tento vzťah vplyv na jeho rozhodovaciu činnosť na ministerstve.
V predpostfaktuálnej ére by zverejnené informácie boli škandálom obrovských rozmerov, opozícia by zvolávala každú hodinu tlačové konferencie a minister by prinajmenšom musel dostať od premiéra žltú kartu, pokiaľ by sa nemusel rovno z postu porúčať.
Lenže táto éra je už nenávratne preč, čo si Kaliňák uvedomuje. Bude to hrať na to, že žiaden zákon neporušil. To nič však nemení na tom, ako by to po správnosti malo po prevalení ďalšieho konfliktu záujmov byť.
Nech si Kaliňák pokojne so zbraňami podniká, ale na poste ministra obrany by mal skončiť. Lobista do kresla ministra nepatrí.
