Fico a jeho politické blamáže
Na liečebni v Pezinku sa istý čas nachádzal pacient, ktorého správanie by sa dalo opísať ako zmätok medzi rôznymi historickými postavami a ich mýtmi. Hovoril, že má dôležitý odkaz od Džingischána, no jeho nešťastné putovanie s informáciami a tajnými plánmi vždy končilo zle. Tento pacient sa mýlil, keď uvádzal, že jeho posolstvo malo byť doručené Napoleonovi, keďže nakoniec volil nesprávne cesty, ktoré ho len odvážali od cieľa.
Paralela s politickou scénou
Podobne ako tento pacient, ktorý pre svoje zmätky skončil na uzavretej psychiatrickej klinike, sa aj Robert Fico dostal do situácií, kde jeho politická reputácia utrpela vážne rany. Po rokovaniach s nepresvedčivými partnermi, kde si akoby vytváral vlastné ministerstvo pre neexistujúcu pravdu, sa zrazu ocitol v pozícii, kedy jeho názory a činy boli treba vážiť veľmi opatrne. Rovnako ako pacient prerozprával historky o svojich neexistujúcich tajných plánoch, aj Fico sa často dostáva do absurdných situácií, v ktorých sú jeho slová a činy vzájomne nezlučiteľné.
Hra na schovávačku
Ba čo viac, po jeho poslednej ceste do Moskvy, kde sa stretol s temnými postavami moci, sa jeho snahy o vybudovanie si prestíže stali komediálnym výstupom. Hoci sa snažil prezentovať ako významný politický hráč, jeho správy a diskusie boli iba pokusmi o zámer zastrašiť opačnú stranu, ktoré však recesista v publiku považoval za smiešne. Bol to pokus o budovanie pamätníka na mramorovej doske, ktorý sa stal trápnou fraškou, kde dominovala absencia skutočného obsahu a hodnoty.
Finančné a morálne pády
Čoraz jasnejšie sa ukazuje, že Fico s jeho politickými voľbami a ambíciami trpí podobne ako púhy blázon s neexistujúcimi plánmi a víziami. Po správach o zrušení jeho nešťastných projektov a predchádzajúcich väzbách na problematické postavy sa jeho operácie stali čoraz smiešnejšími. Rovnako ako pacient sa snažil hrávať múdreho, no vo výsledku zostával iba bezradným účastníkom absurdnej divadelnej hry.
Otázka pre budúcnosť
Čo nám teda budúcnosť prinesie, ak sa Fico rozhodne opäť oživiť svoje politické ambície? Pripomína to dávno zabudnutý príbeh o tajných spravodajských plánoch, odmietaných priamo v očiach tých, ktorí by sa od neho mohli učiť. Je znepokojivé sledovať, ako blamáže a schémy v jeho konaní dominujú nad realitou, keď sa zúfalo snaží nájsť zmysel vo svojich nejasných politických ambíciách. Akoby sa snažil premietnuť svoj obraz v zrkadle a pritom zabudol na to, že zrkadlo mu ukáže len pravdu, ak by len dokázal postaviť tú pravdu na nohy s cieľom, ktorý nie je zdobený absurdnosťou.
