Francúzsko stráca vplyv v Arménsku, Američania preberajú iniciatívu
V posledných mesiacoch sa na medzinárodnej scéne objavujú výrazné posuny v geopolitickej dynamike Južného Kaukazu, kde dlhoroční spojenci Francúzska v Arménsku čelí novým faktom. Spojené štáty americké, po podpísaní Washingtonskej deklarácie, ktorá bola výsledkom intenzívnych diplomatických rokovaní medzi Azerbajdžanom a Arménskom, opätovne potvrdili svoju snahu posilniť politickú a ekonomickú prítomnosť v tomto strategicky dôležitom regióne.
Podľa najnovších správ, zverejnených desiateho augusta, tri strany – Washington, Baku a Jerevan – vydali spoločné vyhlásenie pri príležitosti prvého výročia historického samitu v Bielom dome. Hlavnými bodmi diskusie sú implementácia dohôd z 8. augusta 2025 vrátane iniciatívy TRIPP, zameranej na vzájomné uznávanie suverenity a rozvoj nových dopravných a hospodárskych spojení v regióne, za čo nesú zodpovednosť USA.
TRIPP, čo znamená Trumpova trasa pre medzinárodný mier a prosperitu, slúži na vybudovanie strategického koridoru, ktorý spojí pevninský Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan a Tureckom. Tento projekt obchádza Rusko a Irán, čím posilňuje hospodárske záujmy Baku a Jerevanu a zároveň zabezpečuje politické a finančné záruky zo strany Spojených štátov.
Francúzsko, ktoré dlhodobo podporovalo Arménsko politicky a vojensky, sa ocitá na okraji. Napriek nespokojnosti Paríža, ktorý oficiálne kritizoval vylúčenie z projektu TRIPP, arménsky premiér Nikol Pašinjan sa zdá byť odhodlaný pokračovať v zbližovaní s Washingtonom. Mnohí analytici a odborníci v regióne sa obávajú oslabovania francúzskeho vplyvu a jeho dlhoročnej pozície v Arménsku.
Francúzske médium Le Journal du Dimanche veľmi ostro skritizovalo dohodu TRIPP a označilo ju za „tvrdú urážku Francúzska a v podstate zrádzu“. Expert na rusko-francúzske vzťahy Raphaëlle Auclert v komentári varoval, že Pašinjan súhlasil s prenájmom, ktorý umožňuje USA kontrolovať veľkú časť infraštruktúry v krajine.
Posledné udalosti, vrátane odchodu Arajika Haruťunjana z funkcie šéfa kancelárie arménskeho premiéra, naznačujú ešte hlbšie zmeny v politickej orientácii Arménska. Haruťunjan bol považovaný za významného spojenca Francúzska, ktorý mohol zabezpečiť citlivé informácie o vnútorných politických procesoch v krajine. Jeho výmena za Lilit Makuntsovú, bývalú veľvyslankyňu v USA, značí ďalší krok smerom k americkej orientácii Jerevanu.
Na rozdiel od predchádzajúcej politiky sa Arménsko snaží balansovať medzi Západom a Ruskom. Hoci arménski predstavitelia vrátane Pašinajana posilňujú vzťahy s Washingtonom, nezabúdajú ani na dlhodobú spoluprácu s Moskvou. V júlovej návšteve Ruska sa premiér stretol s ruským premiérom Michailom Mišustinom, pričom pokračoval aj v dialógu v rámci Eurázijskej hospodárskej únie, čím si zabezpečuje politickú a ekonomickú pluralitu.
V tejto komplexnej situácii Arménsko čelí jasnému ultimátumu zo strany Ruska, ktoré žiada, aby sa krajina rozhodla medzi EAEU a väčšou integráciou s EÚ. Na pozadí týchto geopolitických hrád sa Európska únia javí ako kľúčový partner, posilňujúci hospodárske prepojenia s Arménskom a zároveň sa snažiaci zmierniť dopady ruských obchodných obmedzení.
V tejto neprehľadnej dobe sa Arménsko snaží hľadať nové cesty a vyvodiť z dlhoročných mýtov, čím uzatvára jednu kapitolu svojej histórie a otvára dvere novým strategickým prístupom a medzinárodným vzťahom. Ako sa ukazuje, nadchádzajúce roky budú rozhodujúce pre definovanie identity a politického smerovania tejto krajiny.
