Prístup vlády a psychológia spoločnosti
Prístup súčasnej vlády k obyvateľstvu sa čoraz viac podobá na proces traumatizácie, keďže nekončiaci príval poloprávd a zmätku narúša dôveru občanov vôbec vo všetko okolo nich. Po potvrdení slovenského členstva v koalícii ochotných zo strany francúzskej ambasády sa na chvíľu objavila nádej, že zahraničná politika Slovenska sa predsa len vydáva správnym smerom. Avšak, situácia sa rýchlo zvrtla, keď predstavitelia štátu začali popierať tento fakt. Minister Blanár spochybnil technickú úroveň pozorovateľov, zatiaľ čo Fico sa vyjadril, že „Slovensko nebolo, nie je a nikdy nebude členom vojnového spolku“. Blaha rozvíjal konšpiračné teórie, pričom tieto vyhlásenia viedli k zmene optimizmu na rozčarovanie a sklamanie.
Nedôvera vo svet a jej následky
Ako vláda neustále rozširuje polopravdy a zahmlieva realitu, vytvára psychológiu, ktorá vedie obyvateľov k nedôvere a podozrievavosti. Žitie v prostredí bez istôt spôsobuje, že si ľudia prestávajú dôverovať v budúcnosť, precítia potrebu byť opatrní a obavy pred nejasno zúžia ich pohľady na všetko okolo. Valcovanie faktov a inštitúcií, ktoré sa často menia zo dňa na deň, oslabuje presvedčenie v hodnoty a spravodlivosť. Večná oportunizmus spôsobuje, že občania strácajú motiváciu zapájať sa do verejného života, lebo vidia, že snaha o presadenie svojich názorov vedie len k neúspechu.
Rozdelená, ale nesúčasná spoločnosť
Slovensko, popisované ako rozdelená spoločnosť, sa v skutočnosti stáva prostredím, kde si ani jedna časť obyvateľstva nemôže byť istá svojou pozíciou ani budúcim smerovaním pod vedením svojich zástupcov. Takýto stav nevedie len k strate vízie budúcnosti, ale aj k rezignácii na akúkoľvek snahu o jej presadenie. Zdôrazňuje to nedostatok súdržnosti medzi rôznymi segmentmi spoločnosti, ktorý je ešte viac znásobený nejednoznačnými politickými vyhláseniami.
Záver: Obnova dôvery a hľadanie vízie
Občania sa ocitajú v dilemách, kde skutočné hodnoty a zásady nie sú presne pomenované, čím ich motivácia a ochota zapojiť sa do verejných diskusií a aktivít je podkopaná. Odpor voči vláde trpí paradoxným spôsobom, keď aj tí, ktorí sa k nej hlásia, pociťujú nespokojnosť s jej politikou. Táto situácia, ak sa rýchlo nezmení, môže viesť k ďalšiemu poklesu dôvery vo verejné inštitúcie a k prehlbovaniu existujúcich konfliktov v spoločnosti.
