Traumy, o ktorých sa nahlas nehovorí
Poslanci ukázali, že volať o pomoc nemá zmysel. Športové aktivity by mali deťom poskytovať nielen možnosť dosiahnuť úspech, ale aj istotu, že sú ocenené za svoje úsilie. Radosť a motivácia, ktorú šport prináša, by však nemali zakrývať jeho temnú stránku, ktorú dnes musíme taktiež spomenúť.
Navrhli sme v parlamente zákon zameraný na ochranu detí v športe, no vláda našu iniciatívu odmietla. Tento zákon mal zaručiť prítomnosť elementárnych bezpečnostných opatrení a transparentnosti v športovom prostredí. Namiesto toho, aby sme zabezpečili ochranu našich detí pred agresiou a nevhodným správaním, sme sa stretli s nepochopením a odmietnutím zo strany koalície.
Aby sme pochopili kontext našich návrhov, predstavme si dvanásťročnú Luciu, ktorá obdivuje svojho trénera ako poloboha. Jej nadšenie zo športu sa však môže rýchlo zvrhnúť na psychické traumy z „špeciálnych tréningov“ v noci, ktoré vedú k nevhodným dotykom. V takýchto situáciách mnohé deti, ako je Lucia, mlčia, pretože sú zaevidované do systému, ktorý im hovorí, že „čo sa stane v klube, zostáva v klube“.
Výsledkom je, že až tridsaťpäť percent detí, ktoré sa stali obeťami násilia, o tom nikdy neprehovorí. Chceli sme jednoduché a efektívne vzdelávanie, ako aj nezávislé mechanizmy na preverovanie osôb pracujúcich s mládežou, aby sme mohli stíhať tých, ktorí zneužívajú svoj postavenie. Zatiaľ čo vládni poslanci sú pripravení rýchlo konať, keď treba rušiť demokratické inštitúcie, v prípade zraniteľných osôb sa tvária, že nie sú prítomní.
Osobne ma zasiahla situácia, keď som videla koaličných poslancov počas hlasovania. Mnohí z nich, hoci sú rodičmi alebo bývalými športovcami, sa nie sú schopní postaviť za naše návrhy a radšej sledujú, ako ich koaličné dohody bránia hlasovať za pomoc zraniteľným. Hoci predpokladajú, že ich „tradičné hodnoty“ a ochrana rodiny sú kľúčové, ignorujú vážne problémy, ako je šikanovanie, grooming a sexuálne predátorstvo, ktoré sa dejú v kontexte, ktorý je masívne financovaný z daní občanov.
Koalícia poslala jasný signál mladým ženám – ich dôstojnosť je považovaná za menejcennú v porovnaní so záujmami športových klubov. S týmto sa nesmieme zmieriť, pretože bezpečnosť v športe je nevyhnutná pre jeho férovosť. V krajine, kde sú predátori chránení viac ako obete, nemôžeme žiť.
