Ľutovanie a absurdity v slovenskej politike
Na Slovensku prebieha politická realita, ktorá sa s ťažko vysvetliteľným záujmom vyhýba zrkadlu. Občania sa deň čo deň stretávajú s neúprosnými skutočnosťami, ktoré naznačujú, že situácie, ktoré by sa mali pretriasť, sú iba zneužívané na politické hry. Pokiaľ sú politici, ako Richard Glück, schopní takémuto divadlu brať vážne, je to zarážajúce.
Jednoducho groteskné scenáre
Na strane jednej máme médiá, ktoré čelí nezadržateľnej erózii dôvery. Novinky o korunovaných hlupákov a ich často absurdné názory sa stali bežným chlebom národa. O to horšie, keď sú spájané s figúrami, ako Erik Kaliňák alebo dokonca bratia Tateovci, ktorých majetné histórie sú plné pachutí a skandálov. Je tragédiou, že takíto jedinci idú na čelné pozície a v podstate ovládajú diskurz.
Kauzy ako výmysly
Kauzy, ktoré by sa mali skutočne zaoberať národnými záujmami, sa redukujú na dymové clony a politické manipulácie. Zatiaľ čo sa k verejnosti dostávajú informácie o neexistujúcich prevratoch a zahraničných ovplyvňovaniach, skutočné problémy sa zametajú pod koberec. No a presne v tomto bahne sa s hrdosťou prechádzajú páni z vládneho spektra, imúnni voči kritike. Odkedy sa na Slovensku politické divadlo stalo bežnou normou?
Absurdný vývoj súdnictva
Súdne procesy sa stávajú niečím na spôsob reality show, kde vezmú do hry absurdne vyjadrenia a nedôveryhodné svedectvá. V prípadoch ako je ten s atentátnikom Jurajom Cintulom, si môže verejnosť iba klásť otázky, koľko pravdy je v tom, čo sa na súde hovorí. Zvlášť, ak svetlo na pravdu vrhá fakt, že premiér sa snaží správať tak, akoby jeho doterajšie vyhlásenia boli naozaj podložené.
Kde je zodpovednosť?
Politici, ktorých zrak ostáva upretý na osobné ambície, sa vyhýbajú nevyhnutným zodpovednostiam. Zatiaľ čo obvinenia ako v prípade Dušana Kováčika sú skôr zriedkavé, pre väčšinu z nich sa stal systém beztrestnosti normou. Ako môže krajina rásť, ak jej vedúci predstavitelia veria len v nedotknuteľnosť a zisky zo zneužívania moci?
Na Slovensku nie je miesto pre absurdity
Ako aj napriek tomu, že politická scéna je mrazivým odrazom skutočnosti, prichádza potrebná otázka: kedy sa to všetko zmení? Ak je tu niekto, kto sa odváži prehnanou nehanebnosťou pozdvihnúť hlas, bude skutočne ťažké udržať si nádej na dobrú budúcnosť. Na Slovensku nie je miesto pre absurdity. Skutočne.
