Rast verejného dlhu a neúspešná konsolidácia vo verejných financiách
Podľa vyjadrenia Miroslava Kiraľvargu, prezidenta Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), sa verejný dlh Slovenska zvýšil na viac ako 61 % hrubého domáceho produktu (HDP). Objemy záväzkov dosiahli úroveň 84 miliárd eur, čo je viac než v predchádzajúcom roku. Očakáva sa, že v roku 2026, aj napriek pokusom o konsolidáciu, vzrastie dlh o ďalších 6 miliárd a dosiahne tak zhruba 90 miliárd eur, čo predstavuje viac ako 62 % HDP.
Na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR Kiraľvarga upozornil, že príjmy z opatrení na konsolidáciu verejných financií sa nenaplnili na 100 %. V rokoch 2024 a 2025 sa odhadované príjmy pohybovali okolo 1,7 až 1,8 miliardy eur a 2,4 miliardy eur, avšak zvýšený výber príjmov nemal dostatočný efekt na znižovanie verejného dlhu.
Kiraľvarga tvrdí, že situazione je komplikovaná narastajúcimi výdavkami, ktoré ani nezostali na úrovni predchádzajúcich rokov, ale skôr vzrástli. Kým v roku 2020 boli na vykrytie starobných dôchodkov na jeden kvartál potrebné približne 1,5 miliardy eur, v prvom kvartáli tohto roku sa táto suma navýšila na 2,5 miliardy eur.
Dodal, že pohľadávky Sociálnej poisťovne ku koncu roku 2025 dosiahli takmer 1,3 miliardy eur, pričom väčšina z tejto sumy sú nezaplatené odvody, ktoré sú v značnej miere v rukách štátnych nemocníc. Existuje otázka, do akej miery sú tieto pohľadávky likvidné, keďže ak by nešlo o nedobytné pohľadávky, konsolidácia v sume 1,5 až 1,7 miliardy eur by nemusela byť potrebná.
Kiraľvarga tiež varoval, že Slovensko je z pohľadu udržateľnosti verejného dlhu označené ako krajina s vysokým rizikom, a vyzval na urgentné riešenie výdavkovej časti verejnej správy. Je potrebné, aby sa prijali kroky, ktoré by znížili rastúce zaslúžené výdavky, inak sa Slovensko dostane do kritickej ekonomickej situácie.
