Cesta do duše voliča liberálnych strán
Robert Fico si nijako nezávidí voličov opozičných strán; naopak, mahlí si ruky nad ich prísnosť. Dokáže ich totiž analyzovať takmer rovnako dobre, ako pozná svojich vlastných podporovateľov, hoci sa mu ich oslovenie nie vždy darí. Kým minulá opozícia zvolila taktiku predloženia kauzy matky ich preferovaného lídra, čelí Fico vedomosti o tom, že voliči liberálnych strán budú pohotovo trestať akékoľvek zlyhania. Svoje krédo opierajú o kritický prístup, ktorý, aj keď ho nezvyčajne ťažko ovplyvniť, môže byť nakoniec pre Fica v prospech.
Títo voliči sa evidujú ako mimoriadne prísni hlavne voči svojim vlastným politikom, ktorí musia často podstúpiť najprísnejšie testy dôveryhodnosti. Práve opozičný volič má tendenciu kritizovať a sankcionovať aj tých, ktorých pôvodne podporovali. Na rozdiel od Fico-voličov, ktorí neustále vyžadujú len ochranu a oporu, liberálni voliči sa sami za svoje rozhodnutia zodpovedajú a nemajú problém s vyžadovaním účtovnosti.
Tresk prísneho voliča
V politologickej literatúre sú frekventovanými opismi prísnosti a sebareflexie liberálneho voliča. Tento typ voliča si vytvára vysoké nároky na svoje zverencov, pričom akékoľvek odchýlky od najsamprvších hodnôt uchopí s mimoriadnou citlivosťou. Niekedy však táto prísnosť prešikmuje na rovinu, kde už fakt, že ide o politický kompromis, môže byť považované za zradu. Preto je potrebné si dávať pozor a zvažovať zlyhania nielen kriticky, ale aj s odstupom.
Fico si veľmi dobre uvedomuje aj úlohu sociálnych sietí, ktoré dávajú priestor na rozsiahlu a často tvrdú kritiku. Vytvárajú tak atmosféru, kde má každý volič akúsi povinnosť vyjadriť svoj názor na akékoľvek pochybenie svojho oblúbenca. Už samotná aktivita na sociálnych sieťach vytvára záväzky, ktoré sú nevyhnutné. Každé iné konanie, ako je sa podeliť o názor na chybu, vytvára pocit, že by sa volič mohol podieľať na morálnom zlyhaní, čo je pre liberálov mimoriadne neprípustné.
Fico a jeho voliči
Na druhej strane, voliči populistov sa podieľajú na politicách, ale spôsob, akým to robia, je radikálne odlišný. Títo voliči sa viac podporujú predžutými, emotívnymi výstupmi, pričom sa nechajú viesť svojich lídrov skôr na princípoch strachu a bezprostredného uspokojenia potreby na zaistenie. Fico verí, že jeho voliči mu odpustia aj prehmaty, ktoré títo voliči z oblasti liberálnych strán nemohli tolerovať.
Pokiaľ ide o osobný vzťah k svojmu lídrovi, Fico rozumie, že jeho voliči mu akceptujú obrovské množstvo omylov. I keď vo svojej strane dostávajú po malých kvapkách, peňazí a času, neporovnateľne menej ich opustí v nespokojnosti. Naproti tomu voliči demokratických strán často zakrývajú svoje kvalitné preferencie silným pocitom, že majú takmer morálnu povinnosť kritizovať.
Dégagovanie z morálneho zlyhania
Teórie o čistote správania a morálnych nárokoch voličov zasahujú do správania sa liberálov. Bezpríkladné vysoké nároky na morálnu aj politickú správnosť sú pre týchto občanov stálym bremenom, kvôli ktorému sa ocitnú vo vnútornom konflikte. Práve snaha dokázať si morálnosť vedie mnohých voličov k tomu, aby znásobili svoje požiadavky na politických lídrov, čo napĺňa špirálu čistej ideálnej politiky.
Historicky isté skupiny, ktoré sa pokúsili presadiť svoju predstavu o morálnej čistote, len zhoršili situáciu, podkopali seba a vytvorili realitu, kde sa rodiny a priatelia podelili o rozdiely. To, čo pozostáva v jej jadre, je téma očisty spoločnosti, ktorá aj v politickej hale voličov hľadá zodpovedných lídrov. Všetko to ukazuje na predpoklad, že liberálny volič, uznalý a prísny, čelí vlastným výzvam a myšlienkovým rámcom, ktoré sa čoraz menej vymykajú politike, kde by konfrontácia nemala byť výsadou.
Čo očakávame od politiky?
Politiku si voliči spätne regulujú a hľadajú lídrov, ktorí stelesňujú morálne hodnoty súčasnej spoločnosti. Často sa uchýlia do vnútornej kritiky zamýšľajúc nad budúcnosťou z hľadiska morálneho poslania každého jednotlivca. Pritom sa nie veľa razy stáva, že títo voličia radšej ponesú bremeno kritizovania svojich vlastných lídrov, než by sa prispôsobili populistickým voličom, ktorí volia radšej nasadenie do súčasnej politiky. Očakávania sú obrovské, avšak varovania pred sklamaním prakticky neexistujú. Dobre vedúc absolventi liberalizmu musia viedť svojich voličov skrz múr klamstiev, špekulácii a znechutenia, ktoré systematicky zamýšľajú ospravedlniť tak malú morálnu krivku, ktorú zamýšľajú pre tých, ktorých zastupujú.


