Český zákon proti mimovládkam: Smery a dôsledky
V súčasnosti sa v českých zákonodarných kruhoch diskutuje o vývoji nového zákona, ktorý má za cieľ označiť neziskové organizácie prijímajúce financie zo zahraničia. Ide o krok, ktorý reflektuje prax Babišovej vlády, ktorá vo svojich predvolebnych sľuboch jasne deklarovala, že sa chce vysporiadať s mimovládkami, pričom apeluje na voličov požadujúcich kultúrnu vojnu. Tento návrh sa už dostal do programového vyhlásenia vlády a je naznačený ako súčasť snahy obslúžiť hlasy voličov, ktorí volajú po väčšej kontrole a transparentnosti.
Prečo je tento zákon problematický?
Vláda tvrdí, že sa inšpirovala americkým zákonom FARA, ktorý bol prijatý v roku 1938 a má za cieľ zabezpečiť transparentnosť lobistov. Avšak, český návrh zákona sa zdá byť značne širší a zasahuje nielen do právnických subjektov, ale aj do individuálnych osôb. Odhaduje sa, že zasiahnuté budú široké spektrum činností vrátane tých politických, mediálnych, vzdelávacích a akademických.
Kde sa zákon inšpiruje?
Stojí za povšimnutie, že návrh českého zákona vykazuje znepokojivú podobnosť s ruským zákonom o povinnej registrácii „zahraničných agentov“. Tento ruský zákon slúži k šikanovaniu a obmedzovaniu občianskej spoločnosti, a nie je prekvapením, že niektorí analytici označujú český návrh za pokus o prekopírovanie týchto rozpracovaných techník cenzúry a represií.
Možné dôsledky schválenia zákona
Ak by bol tento zákon prijatý, mohlo by to mať dalekosiahle následky na fungovanie mimovládnych organizácií v Česku. Týkalo by sa to aj tých organizácií, ktoré sa snažia o podporu demokracie, ľudských práv a transparentnosti vo verejných normách. Taktiež by to mohlo ovplyvniť široký okruh aktivít, ktoré tvoria základ participácie občanov na občianskej spoločnosti.
Postoj českých občanov a organizácií
Rôzne občianske skupiny a mimovládne organizácie sa postavili proti tomuto návrhu a varovali pred jeho negatívnymi dopadmi na spoločnosť. Varujú, že prijatie takéhoto zákona by mohlo signalizovať ďalší krok smerom k autoritárskej správe a podriadení občianskej spoločnosti kontrolným mechanizmom, ktoré sú združené s politickou mocou.
Českí zákonodarcovia musia pred prijatím tohto zákona dôkladne zvážiť dôsledky, ktoré ich legislatívny krok môže spôsobiť. Nie je možné prehliadnuť, že podobné udalosti, aké sa odohrali v iných postkomunistických krajinách, môžu mať priamy dopad na riadenie a demokratické hodnoty v Česku. Vzniká tak otázka: je Česko pripravené na takúto transformáciu?
