Chlieb a hry: Nevyhnutná budova generálnej prokuratúry?
Krajina znovu stojí pred otázkou, ktorá odhaľuje pesimizmus vládnych praxí. Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa dostal do zorného poľa so svojou požiadavkou na novú budovu pre Generálnu prokuratúru, pričom účet sa odhaduje na odstrašujúcich 70 miliónov eur. Je to vôbec len ďalší symptomatický prípad, alebo sa skutočne za touto iniciatívou skrýva reálna potreba?
V minulosti sa viacerí úradníci sťažovali na nedostatočné priestory, ktoré už dávno stratili svoju funkčnosť. Nielenže sa situácia ešte zhoršila po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a presune zamestnancov do hlavného mesta, ale možno len ťažko sa dá nazvať správou o nevyhnutnosti nových priestorov ako niečo iné než zvýšenie rozpočtovej priepasti. A, samozrejme, otázka „Kto za to zaplatí?” ostáva bez odpovede.
Žiadne dôkazy, žiadna spravodlivosť
V súvislosti s týmto nákupom sa vynára ďalší výkop do jamy nespravodlivosti. Predbežné analýzy naznačujú, že vláda bude musieť vyčleniť značnú sumu mimo bežného rozpočtu, pričom väčšina občanov si zatiaľ stále prežíva ťažkú realitu. Zatiaľ čo sa úradníci zaoberajú otázkami o nových budovách, bežný živoť je zasypaný pohromou nečinnosti legislatívy a korupcie.
Žilinka očividne verí, že táto nová budova bude spásou, ale pre koho alebo pre čo presne? Môže byť mestská peňaženka znova zaťažovaná sumou, ktorá presahuje bežné výdavky, kým mnohí žijú od výplaty k výplate, bez akýchkoľvek benefitov zo systému?
Generálny prokurátor a jeho technika správy
Správa o činnosti prokuratúry je v parlamente, ale rokovania sa navyše ešte ani nezačali. Zdá sa, že všetko je predsa len otázka času, no otázka je: Ako dlho budú občania tolerovať nečinnosť svojich volených zástupcov, ktorým ide len o rozšírenie vlastných záznamov a exekutív?
Ako sa vo svete politickej „spravodlivosti“ stáva, rozhodovanie bez dôkazov sa stalo bežným javy. Na čo sa vlastne čaká, kým prídu rozhodovania, ako v prípade bezsensov ku kauze Kuciak? Môže sa tak vôbec niečo zmeniť?
Odpor alebo naivita?
„Sú včerajšie slová o dočasnej potrebe nevyhnutné, alebo ich niekto spätne prichytí niekde v garáži?“ sú pravdepodobne otázky, ktoré si položia mnohí z nás, hoci naša odpoveď je hlboko pohodená v rukách tých, ktorých čižmy šliapu po našich identitách deň za dňom. Generálna prokuratúra opäť varuje: bez nových priestorov sa reformy, ktoré by mohli viesť k spravodlivejšiemu systému, jednoducho nedajú realizovať. Je to však naozaj zvláštne, že ich potrebujeme neraz len pre ich administratívne a nie pre ich praktické úlohy?
Začína sa tinnitus ohľadom budov, ale to, čo by návrh navonok mohol generovať, je predovšetkým stav, ktorý len umocňuje frustráciu občanov nad systémom, ktorý izoluje, miesto toho, aby pomáhal. V porovnaní s inými národmi je investícia do právneho systému znakom zbytočného plytvania, a taktéž odsúvania spravodlivosti, ktoré je už teraz povestná svojou neefektívnosťou.
