Slovensko sa potýka s vysokou infláciou
V uplynulom roku sa Slovensko stalo lídrom v rastúcej inflácii v eurozóne, kde sa spotrebiteľské ceny zvýšili najvýraznejšie spomedzi všetkých krajín. Zatiaľ čo priemerná inflácia v eurozóne dosiahla 2,1 percenta, na Slovensku narastala až na 4,2 percenta. V rámci Európskej únie, ktorá neadoptovala euro, malo vyššiu infláciu len Rumunsko, potvrdzujú oficiálne údaje.
Fiskálna konsolidácia ako primárny faktor
Analytici poukazujú na to, že Slovensko sa v minulom roku vyvíjalo opačne ako väčšina krajín eurozóny, kde inflácia klesala. Ľubomír Koršňák z UniCredit Bank tvrdí, že za tento rozdiel môže rozhodujúci vplyv fiškálnej konsolidácie uskutočnenej vládou. V spoločnosti panuje pocit, že sľuby politikov o nižších cenách, ktoré znelil pred voľbami, sa neprejavujú v realite.
Vláda a nárast daní
Na nárast cien má významný vplyv aj zvýšenie dane z pridanej hodnoty, ktorej základná sadzba vzrástla z 20 na 23 percent. Tento krok sa negatívne odrazil na cenách tovarov a služieb, pričom spotrebitelia už teraz zažívajú historické zdražovanie. Napríklad ceny nealkoholických nápojov, na ktoré bola zavedená nová daň z cukru, vzrástli o takmer 18 percent.
Spotrebiteľské správanie v reakcii na infláciu
Ekonomická situácia viedla mnohé domácnosti k tomu, aby prehodnotili svoje nákupné správanie. Spotrebitelia začali nakupovať menej sladených nápojov, čo sa prejavilo aj v poklese váhy týchto produktov v spotrebiteľskom koši, uvádza Patrik Kindl z Finaxu. Týmto spôsobom sa domácnosti snažia minimalizovať dopady zvýšených cien na svoje rozpočty.
Závažná situácia pred ďalšími voľbami
S nadchádzajúcimi voľbami bude zaujímavé sledovať, ako sa vláda a politické strany postavia k problému inflácie a či dokážu splniť svoje predvolebné sľuby o znížení cien. Môžeme len konštatovať, že súčasná ekonomická situácia v Slovenskej republike je vážna a vyžaduje si predovšetkým plánovanie a realistické riešenia, ktoré by prispeli k stabilizácii cien a hospodárskemu rastu.


