Žilinka a jeho prerušované vzťahy so západnými diplomatmi
Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa ocitá v úlohe, kde jeho kompletná izolácia od ostatných sa stáva znepokojivým znakom. Po necelom roku vo funkcii zrušil operatívne porady vedenia Generálnej prokuratúry, čím prejavil svoju neochotu znášať akúkoľvek polemiku alebo odlišný názor. Tieto porady sa stali miestom, kde sa akékoľvek diskusie zmenšili na minimum, čo viedlo k postupnej erózii komunikácie v rámci prokuratúry.
Žilinka sa na prokurátorských poradách správal tak, že sa s nikým nestretával, dokonca ani na obede; jeho jediné spoločenské interakcie prebiehali výlučne s ochrankou. Tento byzantský prístup, v ktorom sa obáva akéhokoľvek kritického pohľadu, len podčiarkuje osobitný charakter jeho vedenia. Podľa jeho podriadených sa prakticky vyhýba všetkým formám konfrontácie, a ak niekto vznesie len nepríjemnú otázku, čelí chladnému odmietnutiu.
Žiarlivosť na Lipšica
Daniel Lipšic, špeciálny prokurátor, sa s obavami stával terčom Žilinkovej žiarlivosti. Kým Lipšic bol otvorený stretnutiam so západnými diplomatmi, Žilinka sa cítil ohrozený, ak by ho veľvyslanci oslovili ako špeciálneho prokurátora a nie ako generálneho prokurátora. Tento pocit ohrozenia sa prejavil aj vo vzájomnej interakcii, keď Žilinka dokonca volal Lipšicovi, aby sa dopytoval po dôvodoch, prečo konkrétny veľvyslanec nesúhlasí so stretnutím s ním.
Žilinka sa nielenže zdráhal prijať realitu, ale začal prostredníctvom svojej kancelárie zasahovať do diplomatických akty, snažiac sa presadiť, aby sa veľvyslanectvá najprv skontaktovali s Generálnou prokuratúrou. To vyvolalo zdesenie a považovalo sa za hanbu pre celú inštitúciu, ktorú Žilinka síce viedol, ale zároveň sa zdalo, že ju počíta medzi mierne nedostatočné. Napriek možnosti zúčastniť sa významných stretnutí posielal na veľvyslanectvá radšej iných svojich podriadených.
Školenie a vnútorné boje
Nielen diplomatické stretnutia sú predmetom obáv, ale aj zrušenie školiaceho pobytu v USA, ktorý bol financovaný americkou stranou. Tento krok prekvapil nielen pracovníkov ambasády, ale aj samotných zamestnancov prokuratúry, ktorí sa na školenie pripravovali. Takéto rozhodnutia mali vážne následky na reputáciu prokuratúry a celkovo poškodili jej fungovanie. Žilinka sa krátkozrako snaží chrániť vlastné postavenie, avšak jeho činy v konečnom dôsledku robia viac škody než úžitku.
Žilinka sa snaží vytvoriť dojem jednotného prístupu, no jeho prax ukazuje presný opak. Interné konflikty sú odrazom imperiálnych tendencií, ktorými sa snaží potlačiť akúkoľvek odchýlku od svojich predstáv. Kritika, prípadne odlišné názory sú neakceptovateľné, a to ničí kolaboráciu, ktorá je v akejkoľvek inštitúcii kľúčová.
Záver
Žilinkov prístup a jeho neschopnosť akceptovať kritiku sa odráža v celkovom fungovaní Generálnej prokuratúry. Prídavy ako jeho zrušené školenie a obrana pred stretnutiami s významnými západnými diplomatmi naznačujú, že sa čelí kritickej situácii, ktorá môže mať hlboké dopady na justíciu a spravodlivosť na Slovensku. Pokračujúca byzantská politika ovládania a neprijímania iných názorov ostáva výstrahou pred celoživotným zlyhaním vo vedení a znižovaním hodnoty právneho štátu.
Zdroj: www.sme.sk/domov/c/zilinka-ziarlil-na-lipsica-za-stretnutia-so-zapadnymi-diplomatmi
