Vianočné spomienky na detstvo
V chlade sa vraciam k spomienkam na Vianoce, keď sme s mamou objavovali všetky tie neopakovateľné vianočné kúzla v obchodoch na modranskom námestí. Nedokážem zabudnúť na naše výlety do sklenárstva, kde sme si s nadšením obzerali krásne gule a figúrky. Bolo to očarujúce obdobie, kedy sa všetko zdalo magické – od kominárikov po vtáčiky a šišky, ktoré sme túžobne obdivovali a s ktorými sme plánovali ozdobiť náš stromček.
Niektoré večery sa mama vracala skôr z práce a my sme sa vydali na potulky mestom, zastavujúc sa v obchodoch, kde nás okúzlili vône čokolády a farebných svetielok. Vzhľadom na to, čo nás čakalo po príchode domov, sme vždy preberali, aké darčeky by sme chceli nájsť pod stromčekom. To bol pre nás malý rituál, ktorý nám dával pocit blízkosti a šťastia.
Sladké a farebné Vianoce
Pamätám si, ako sme si pred Vianocami vzájomne zverovali naše sny, pomerne naivne očakávajúc, že sa splnia. Na našich stromčekoch sa skvie dievčatko v bielom plášti vedľa farebných svetielok a slávnostných ozdôb. Mnohé z nich boli vyrobené z fúkaného skla alebo zdobené dezertami z fondánu. Nikdy nezabudnem, ako sme s mamou občas sedeli za stolom a obdivovali farebné obaly sladkostí, ktoré sme s takým nadšením zbierali.
Ako deti sme sa veľmi radovali z jednoduchých vecí – zo salóniek vo strieborných baleniach a z farebných papiera, ktoré sme si ukladali do kníh ako cenné poklady. Aby sme úsilím zachytili kúsok tej radosti s príchodom Vianoc, aj sme prekvapivo vyrobili darčeky, ktoré sa občas nepripomínali ani zďaleka. Množstvo týchto skvostov, hrozne z dykty, sme dodnes schovali v srdci.
Magické chvíle pri rodinnej večeri
Každú Vianoce bola u nás naozaj výnimočná. Keď sme sa stretli s rodinou, otec pripravil rozprávku a všetci sme s napätím čakali, kedy už náš čas prebehol. Spoločne sme spievali koledy a zažili ten prchavý pocit dôvernosti, keď sme sa skrývali pod teplými dekami, zatiaľ čo vonku snežilo. Keď sa sneh rozprestieral po celom okolí, v našich srdciach bola vždy nádej, že sa tieto časy budú opakovať.
Doma sa varilo, usmievalo a sme sa smiali nad malými absurdnosťami, ako napríklad s Jankom, naším susedom, ktorý si nikdy nevšímal naše „kugluvy“ na rohožke. Pán Ilečko, známy umelec, so zaujímaním prehlásil, že Vianoce by nemali byť o darčekoch, ale skôr o tom, čo sme sa naučili a uložit si spomienky do našich sŕdc.
Trvalé spomienky a nostalgické vianočné kúzlo
Ich životy, rovnako ako moje detstvo, sa minuli tak rýchlo, avšak spomienky zostanú s nami naveky, ako nádherné vianočné obrázky. Dnes, keď sa zahľadím na starú škatuľu od bonboniéry s názvom Maryša, s nežnosťou si opäť prezerám tie „ľadové obrázky“, ktoré znova ožijú v mojich myšlienkach a odhalia znaky spokojných Vianoc – spomienky na smiech, rodinu a všetko, čo ma naučili. Nech v srdciach každého z nás zasvieti svetlo Vianoc a obnoví duch radosti a pokoja.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/kde-su-tie-vianoce-s-mamou-pise-verona-sikulova
