Až stredoveké kráľovstvo: Analýza Trumpovej zahraničnej politiky
Po zložení druhého prezidentského sľubu Donalda Trumpa sa začali objavovať rôzne teórie o charaktere jeho zahraničnej politiky. Nový pohľad, ktorý vychádza z analýzy Stacie Goddard a Abrahama Newmana, naznačuje koncept neokráľovstva, ktorý odráža vojnu v medzinárodných vzťahoch a chaos, ktorý nastal počas Trumpovho pôsobenia.
Hlavným zlyhaním Trumpovej politiky je, že sa nezaradzuje ani medzi izolacionistov, ani medzi realistov. Jeho neustála angažovanosť vo vojenských operáciách v zahraničí naznačuje, že jeho prístup nie je nikdy pasívny. Momentálne sa diskutuje o ďalšom útoku na Irán, čo dokazuje jeho agresívnu politiku voči krajinám, ktoré sú považované za slabé.
Trump je tiež transakcionista. Jeho jazyk a činy sa nesú v duchu krátkodobých obchodov, skôr než strategického plánovania. Týmto spôsobom jeho zahraničná politika pôsobí ako nesúvisiaca zbierka roztrhnutých bodov, ktoré sa nedajú logicky prepojiť ako navrhuje jeho bývalý poradca pre národnú bezpečnosť.
Na porozumenie Trumpovej politike by bolo prospešné preskúmať psychológiu jeho vedenia. Narcizmus je jednou z čŕt, ktorá ho charakterizuje; jeho potreba odovzdávať moc a vyžadovať obdiv významne ovplyvnila jeho prístup k medzinárodným vzťahom. Takéto správanie je časté aj u iných historických lídrov, avšak nemôže byť používané ako primárny rámec hodnotenia jeho vlády.
Dynamika neokráľovstva
V analýze Goddard a Newman sa zameriavajú na to, ako monarchie a dynastie tradíciu neokráľovstva zahŕňajú do svojich praktík. Politika Trumpa, ktorá je orientovaná na zloženie a správy rodinnej kliky, môže byť porovnávaná s historickými dynastiami ako Habsburgovci alebo Tudorovci. Tento model ukazuje, ako sa zameriava na vytváranie hierarchií a príležitostí, ktoré posilňujú postavenie jeho blízkych spojencov a rodiny.
Obchodná politika Trumpa, na rozdiel od deklarovaného nacionalizmu, sa viackrát ukázala ako strategická rentiérska iniciatíva. Tento prístup vyžaduje, aby krajiny, ktoré sú pred subjectom vyriešeného obchodu, ponúkali výnimočný prístup k Trumpovi alebo jeho klike, či už vo forme výhodných obchodov alebo financovania.
Akumulácia majetku a statusu
Rastúce politické a finančné záujmy Trumpovej dynastie predstavujú hrozbu pre tradičný obraz demokracie. Trumpova administratíva mala podľa odhadov zisk najmenej štyri miliardy dolárov, kým viedol Biely dom. Jeho zameranie na osobné zisky je viditeľné napríklad v prípadoch, kde využíva svoje politické postavenie na navyšovanie rodinnej moci a statusu.
Na pozadí obchodnej politiky zároveň prekvapuje nasadenie zdrojov vo vzájomných vzťahoch s nepriateľmi, ako sú Rusko a Čína, a nedostatok diplomatického záujmu o tradičných spojencov, napríklad Dánsko či Kanadu. Takéto správanie rámcuje Trumpov prístup k legitimizácii, ktorý sa opiera o úvahy o vlastnej morálke skôr než o medzinárodné právo.
Dopady neokráľovstva na svetú politiku
Neokráľovský prístup Trumpa mení aj zabehnutý medzinárodný poriadok, ktorý sa inšpiroval rovnosťou suverénnych štátov. Historicky sa Spojené štáty snažili budovať spoluprácu medzi krajinami skrze podobné normy a inštitúcie. Frustrácia z týchto tradičných procesov vedie k sklamaní u mnohých spojencov.
Tento paradigm výnimočnosti narúša distribúciu moci na medzinárodnej scéne. Ak Trump zostane na tejto ceste, môže to mať dramatické dopady na svetovú politiku. Zmeny v prístupe k legitimizácii a presadzovaniu mocenských záujmov môžu signalizovať regres v predošlých snahách o zabezpečenie mieru a spolupráce v globálnom meradle.
