Keď ste bez práce a musíte bojovať o prežitie: Juhokórejský pohľad
V Južnej Kórei existuje umenie prežiť, aj keď sa zdá, že možnosti sa vyčerpali. Kristína Kúdelová vo svojej reportáži na SME.sk predkladá realitu, ktorú mnohí musia čeliť, keď sa ocitnú bez zamestnania. Príbeh Man-sua, prác a rodiny, sa stáva zrkadlom pre bojovníkov, ktorí sa snažia nájsť svoj priestor v spoločnosti, ktorá ich odmieta.
Keď Man-su príde o prácu, musí prijať neúprosné rozhodnutia. Obmedzí rodinný rozpočet, čo znamená jesť menej mäsa, poslať psy k starým rodičom a siahnuť po dostupnejších alternatívach zábavy. Plány sa rýchlo menia, pretože jeho predpoklady, že po pár mesiacoch nájde nové zamestnanie, sa rúcajú.
Netradičný thriller “Nie je iná možnosť”, ktorý sa chystá na premiéru v slovenských kinách, nielenže odráža frustrácie bežného života, ale ponúka aj drámu s morálnymi dilemami. Ak chce človek získať späť to, čo stratil, niekedy musí prekročiť hranice a zanechať za sebou civilizované normy.
Režisér Park Chan-wook vytvára film, ktorý je zároveň čiernou komédiou a drámou, analyzujúcou temné stránky kapitalizmu. Hlavný hrdina sa nielenže ocitá v situácii bez východiska, ale jeho postava je vystavená tlakom, ktoré vedú k nečakaným činům – a to aj v rámci drsnej reality bez práce.
Juhokórejské filmy, ako je tento, potvrdzujú úspech, ktorý sa začal pred viac ako desaťročím a kulminoval s filmom „Parazit,” ktorý získal uznanie po celom svete. Zatiaľ čo Man-su sa snaží znovu ovládnuť svoj život, jeho cesta nasleduje temné cesty beznádeje, ktoré môžu skončiť v psychologickej katastrofe.
Film “Nie je iná možnosť” má potenciál oslovit aj hollywoodske poroty, keďže sa objaví na Oscaroch a Zlatých glóboch. S každým novým dielom juhokórejského filmu sa zvyšuje očakávanie a zvedavosť divákov, aké prekvapenia prinesie nové naratívne dielo.
V tejto dráme sa Man-su snaží získať pozornosť a uznanie vlastných psychologických ťažkostí a frustrácií, ktoré jeho existenciu determinujú. Zároveň sa pýtame, akú cenu sme ochotní zaplatiť za to, aby sme si urobili miesto v spoločnosti, ktorá nás odmieta.
Ako hovorí Kristína Kúdelová, juhokórejská kinematografia neustále rýpe do praxí a nešťastí našich každodenných životov, zachycujúc nezabudnuteľné momenty, ktoré rozprávajú príbehy o prežití, i o temnote našich volieb.
