Chaos a nezmyselná politika
V súčasnej dobe sa Slovensko nachádza v neistej situácii, ktorá nie je len o číslach a obvyklých politických hrách. Premiér Robert Fico, ako osoba s ostro vyvinutým zmyslom pre dramatiku, sa stal postavou, ktorá si nevytvára nepriateľov len tak za svojou prácou, ale aj vo vlastnej krajine. V krajine, kde sú vojenské konflikty na obzore a neistota sa stáva dennou realitou, stráca zmysel a váhu všetko, čo sa hovorí o nádeji na lepšie zajtrajšky.
Pri nedávnej ceste do Tatier sa Sám Marec dostal do diskusií s priateľmi, ktorí sú síce ďaleko, no ich perspektívy sú variabilné a dôležité. Sedenie vo vlaku, rozprávanie o klimatických zmenách a názory baristu, ktorý sa s istotou usadil do svojej teórie o blížiacej sa dobe ľadovej, ukazuje vážnosť, s ktorou je potrebné pristupovať k otázkam, ktoré nás všetkých ovplyvňujú.
Retorika Fica
Fico a jeho časté spomínanie na vlastné zranenie sa stáva monotónnym a unavujúcim, tak ako nudná príhoda opitého strýka na rodinnej oslave. Mnohé z jeho vyhlásení majú umocniť jeho postavenie a vyvolať empatické reakcie, ale realita je taká, že ho postrehujeme len ako človeka, ktorý sa nevie vyrovnať so svojou traumou a predáva ju všetkým okolo seba. Slovensko sa ocitá pod jeho tlakmi, pre ktoré nemáme pripravené adekvátne odpovede, len tichý údiv nad absurdnosťou celej situácie.
Otvorenie tunela Višňové, ktoré malo byť nádejou a symbolom pokroku, sa stalo témou cynických žartov o jeho nesmierne drahej a zdĺhavej výstavbe. Namiesto osláv nových možností sa v šepotoch objavujú obavy o budúcnosť. V tejto atmosfére skutočný mier medzi národmi, ako sú Slováci a Ukrajinci, vyzerá skôr ako ďaleko vzdialená utópia. Fico povzbudzuje konflikt a neváha ospravedlniť krvavé útoky len pre svoju agendu, čo je znakom hlbokého morálneho úpadku.
Predzvesť zlých čias
Riziko, že zúfalstvo a beznádejnosť v našej politike sa zhmotnia do niečoho oveľa horšieho, predpokladá osud Západu známy svojou neochotou reagovať na vedecké zistenia. Ak sme v minulosti posunuli realitu na okrajom záujmu, dnes musíme pochopiť, že doba je taká, že ide o prežitie. Sila a aróma verejnej debaty sa čoraz viac menia na hořké odhady o tom, čo sa môže stať, ak vyhráva populizmus pred rozumom a rozvážnosťou.
Každý deň viac ako tretina Fico podporujúcej koalície otvára oči. Dôsledky a zlobu, ktorú spôsobil jeho mandát, pochopili mnohí, no niektorí neustále chcú len nejakú absurdnú formu lenivosti projektu, ktorý by mohol byť predsa lepší. Neztrácajme však nádej, že namiesto rozvážného postavenia by sa občania jedného dňa mohli prebudiť do okolia, v ktorom je čo najviac zapojenia a zodpovednosti.
Situácia vo svete, ako aj v krajine, akou je Slovensko, si vyžaduje ostražitosť a ochotu viesť diskusie bez sentimentálnych obhajob. Musíme si uvedomiť, že priatelia a rodina môžu byť aj tí, ktorí nás najviac ovplyvňujú. Čelíme predovšetkým vulgárnym a arogantným vandalom, ktorí sa snažia zničiť to, čo sa budovalo po desaťročia. Ako sa s touto hrozbou vyrovnáme, ukáže, aké silné a odolné dokážeme byť.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/lebo-ho-postrelili-pise-samo-marec
