Reakcia na parlamentnú noc plnú primitívnosti
V noci z 11. na 12. decembra 2025, sa slovenský parlament stal svedkom nadmieru zarážajúceho správania poslancov, ktoré nie je len náhodným excesom, ale symptomatickou ukážkou hlbokého úpadku politickej kultúry. Politológia sa môže niekedy zdať vzdialená obyčajnému životu, ale tieto udalosti nám znova pripomínajú, že moc premenila jazyk na nástroj manipulácie a dezinformácie.
Prvé dojmy, keď som ako študentka politológie pred štyridsiatimi rokmi vyrazila na túto cestu, sú dnes kontrastom k tomu, čo sa deje. Vybavujem si, ako som sa snažila preniknúť do politickej praxe a získať empíriu, zatiaľ čo som sledovala mediálne výstupy plné vulgárností a nezmyselných urážok. Takéto správanie našich volených zástupcov je alarmujúcim znakom strateného vedomia o reprezentácii a kultúrnych normách, ktoré by mali vládnuť v tejto sfére.”
Keď poslanci začnú komunikovať v jazyku nevhodnom nielen pre parlament, ale aj pre akúkoľvek formu civilizovanej diskusie, odhaľuje to zlyhanie elít. Nie je to len problém jednotlivcov, je to kolektívna hanba spoločnosti. Je to jasný doklad toho, že títo plagiátori a morálne rozrušení politici sú stále na svojich miestach, pretože sme ich tam my všetci volili.
Spomienka na tie dramatické chvíle, keď som sledovala z hornej galérie, sa dnes znova vynára. Prichádza mi na myseľ otázka: sediac tam, uvedomila si nejaká mladá študentka, aké fatálne politické zlyhanie sa odvíja pred jej očami? Koľko z nás si dokáže uvedomiť, že úroveň diskurzu, ktorá zavládla v parlamente, odráža celé naše zlyhanie ako národa?
Nebezpečenstvom nie je len, čo sa deje počas noci, keď je verejná pozornosť znížená, ale aj to, čo to odhaľuje o nás samých. Každé slovo, ktoré zaznie, je výpoveďou o katastrofálnej úrovni štátu, v ktorom žijeme. Keď vidím, aký jazyk používajú politici, sa mi zdá, že kapitulácia elít sa stala novou normou.
Slovenská politická kultúra sa nachádza v najtemnejšej dobe. Obdobie od Lucie do Vianoc, ktoré symbolizuje najhlbšie temnoty roka, je paralelou k súčasnému stavu našej politiky. Hranice medzi tým, čo je prijateľné, a tým, čo už prekrračuje hranice, sa stenčujú. Treba si uvedomiť, že každá noc má moc a vek naučeného mlčania sa neraz končí veľmi vážne.
Hoci sa svetlo raz vráti a opäť osvetlí našu realitu, peklo, ktoré sme si vybrali, nás núti zamyslieť sa nad vlastnými voľbami. Ak si každý z nás nepredstaví jasne a zreteľne, že zmeny sú potrebné, zostaneme uviaznutí v neustálom cykle morálneho zlyhania.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/ako-budeme-tej-parlamentnej-noci-odteraz-hovorit
