Iluzórny Rešpekt k Inému Názoru: Skryté Hrozby
V súčasnej dobe, kedy sa slová ako „rešpekt k inému názoru“ stávajú obľúbenými frázami politiky, sa odhaľuje skutočná podstata tohto ideálu. Smer, ako i iné politické subjekty, sa snažia tento koncept predložiť verejnosti ako cnosť, zatiaľ čo v praxi čelíme flagrantnému nedostatku pochopenia a akceptácie rozličných pohľadov.
Príkladom toho je situácia, v ktorej by akýkoľvek študent, ktorý by napísal výrok „dosť bolo Šimečku“ na verejnom priestranstve, jednoducho ostal bez povšimnutia zo strany riaditeľky školy či polície. Očividne v demokratickej spoločnosti sú hlasy, ktorých kritika sa zdá byť neprijateľná, podrobené prísnemu hodnoteniu, čo len potvrdzuje, že skutočný „rešpekt“ je len ilúziou.
Závažným javom je, že názory ako „17. november bol komunistický puč“ sa vo verejnosti často vôbec nerespektujú. Takéto názory vyvolávajú pohoršenie, pričom si zástancovia iných názorov kladú falošnú masku zraniteľnosti. Avšak, opakovaná kritika vo forme nenávistných rečí a znevažovania tých, ktorí sa odvažujú vyjadriť svoj postoj, ukazuje na hroznú neúctu, ktorá je prevalentná v našich debatách.
Na druhej strane, tými, ktorí milujú podnecovanie nepriateľstva, sú často tí, ktorí verejne vyzývajú na zdržanlivosť pri hodnotení neoficiálnych názorov. Fico ako symbol pokrytectva v tejto súvislosti ukazuje, ako slovná hračka s „rešpektom“ ukrýva jed.
V tejto súvislosti by bolo na mieste formulovať otázku: Skutočne sa dajú očakávať čestné debaty v prostredí, kde dominujú manipulácie a pokrytectvo? Ako máme akceptovať zbytočné frázy, keď záväzok voči diverzite názorov je vykonaný len zahmlene a odmietnutý v skutočnej praxi? Pre mnohých to môže byť ťažké pochopiť, ale tento fenomén je priamym varovaním pred nebezpečným narastaním nánosov bezohľadnosti a nespravodlivosti.
