Eurofondy a ich efektivita: Prípad Vily Zara v Smolníku
Vila Zara v Smolníku, financovaná z eurofondov, sa stala predmetom vážnej kritiky a otázok o efektívnosti použitia verejných prostriedkov. Na jej renováciu bolo vynaložených 1,2 milióna eur, no prevádzka ukazuje trpkú realitu: za tri a pol roka mala iba osem hostí mesačne. To je jasným indikátorom, že príspevok mal slúžiť na podporu cestovného ruchu, no výsledky sú sklamaním.
Starosta Radoslav Dlugoš obhajuje projekt tým, že investícia pomohla pozdvihnúť miestny turizmus, avšak čísla hovoria niečo iné. Informácie získané cez infožiadosť ukazujú, že počas 42 mesiacov bolo vily navštívených len 347 hostí, pričom priemerná obsadenosť bola skutočne alarmujúca – pod 5 percent. Každá prenocovanie stálo daňových poplatníkov zhruba 1 640 eur, čo je obrovský nepomer medzi nákladmi a reálnym využitím.
Podnikateľ Radoslav Baran, ktorý prevádzkuje vilu prostredníctvom svojej spoločnosti BHSA, s.r.o., dostal dotáciu z Pôdohospodárskej platobnej agentúry v marci 2016, niekoľko dní pred koncom druhej vlády Roberta Fica. Mnohí obyvatelia Smolníka sú zvedaví na skutočné využitie tejto dotácie, pričom tvrdia, že o vily sa nešíri žiadna reklama a sťažujú sa na vysoké ceny ubytovania.
Absencia transparentnosti a propagácie
Na získanie konkrétnych údajov o prevádzke Vily Zara bolo potrebné vynaložiť úsilie. Množstvo obyvateľov vraví, že keď sa tam nejakí hostia objavia, často sú to „drahé autá“, a to zvyčajne po predchádzajúcej dohode. Informácie o prevádzke nepodporujú starostovu víziu prosperujúceho podniku. Obecný úrad nedokáže poskytnúť dostatok súvisejúcich údajov, čím vzbudzuje dojem nedostatočnej transparentnosti a efektivity správy eurofondov.
Kritika tejto investície je oprávnená, pričom sa množstvo otázok dostáva na povrch. Prečo sa nepodarilo prilákať viac hostí? Prečo neexistuje reklama propagujúca možné ubytovanie? Ak je ubytovanie skutočne luxusné, prečo je tak málo atraktívne pre návštevníkov?
Sporná efektivita eurofondov
Projekt, ktorý mal oživiť cestovný ruch a pomôcť rozvoju regiónu, sa ukazuje ako neúspešný. Množstvo cestovných fondov na Slovensku už bolo rozdelených medzi rôzne podniky, pričom niektoré žijú v luxsoch, zatiaľ čo iné nie sú schopné ani minimálneho vyťaženia svojich kapacít. Prípad Vily Zara je len jedným z mnohých v širokom spektre, kde sa verejné peniaze míňajú bez potrebných výsledkov a prínosov pre miestne komunity.
