Na pohrebe spravodlivosti: Prečo je zákon na drobné krádeže katastrofou?
Na Slovensku sa situácia s drobnými krádežami stáva neúnosnou. V reakcii na neustále rastúce prípady malých zlodejov prišli niektorí primátori s požiadavkou, aby sa Trestný zákon sprísnil. Ich myšlienkou je implementovať systém „dvakrát a dosť“. Tento prístup, ktorý predpokladá, že opakované drobné krádeže by mali byť brané vážne, je v kontraste s aktuálnou legislatívou, ktorá sa snaží o zmierňovanie trestov.
Je zarážajúce, že podpora humanizovania väzenského systému a zmierňovanie trestov sa ujalo tak silne, že sa túto politiku snažia presadiť tí, ktorí by mali stáť na strane poriadku a spravodlivosti. V tejto dobe, keď mnohí považujú páchateľov malých krádeží za obete systému, sa zapomína na obete týchto zločinov – ľudí, ktorí sú okradnutými a majú ťažkosti s dôverou vo svoje okolie.
Legislatívne kroky Fica, Kaliňáka a ich spojencov sa snažia o zjemnenie situácie pre „veľkých zlodejov“, pričom neberú do úvahy žiadnu spravodlivosť pre obete. Či už hovoríme o supermarketoch či malých podnikateľoch, ktorí sa snažia prežiť v tejto ťažkej ekonomickej dobe, musíme si uvedomiť, že zjednodušenie a voľné praxovanie zlodejstva nepovedú k žiadnej pozitívnej zmene v spoločnosti.
K tomu sa pridáva i fakt, že mestské polície nemajú potrebnú podporu na to, aby účinne čelili narastajúcej kriminalite, čo zanecháva otvorené dvere pre i tých s nečistými úmyslami. Otázka znie: Ako môžeme očakávať rešpekt od tých, ktorí by mali dodržiavať zákon, keď sa sami k nemu stavajú laxne a bez vážnosti?
Súčasná situácia vyžaduje zásadnú diskusiu o trestnej politike a nastavení zákonov, ktoré nebudú len chrániť jedného páchateľa za druhým, ale skutočne chránia spravodlivosť. Politika zmierňovania trestov musí ustúpiť od neracionálnych dogiem a vrátiť sa k základným hodnotám, ktorými je rešpekt voči zákonu a obetiam.
Profíci ako Huliak predkladajú svoje názory pre verejnosť, no nikto sa nespýta, koho sa dotýká neúčinnosť súčasných zákonov. Prečo by sme mali ustúpiť pred zlodejmi a nechať sa beztrestne okrádať, keď v skutočnosti je pravá spravodlivosť naša povinnosť? Je čas pozdvihnúť hlasy za tých, ktorí túto namiesto podporovania kriminálnych praktík na lokálnej úrovni potrebujú ochranu a pocit bezpečia vo svojom každodennom živote.
