Štyri druhy slovenských minerálnych vôd získali chránené zemepisné označenia
Európska komisia vo štvrtok oznámila, že schválila registráciu štyroch nových chránených zemepisných označení (CHZO) zo Slovenska. Ide o štyri druhy minerálnych vôd: Sulinka, Lipovská minerálna voda Salvator, Korytnica/Korytnická a Baldovská minerálna voda.
Komisia opísala, prečo sa uvedené výrobky dostali na zoznam vyše 3 900 chránených názvov, ktoré sú už uvedené v databáze EÚ eAmbrosia.
Sulinka je minerálna voda, ktorá pochádza zo severných svahov masívu Sliboň. Ide o prirodzene sýtenú minerálnu vodu, čo znamená, že oxid uhličitý pochádza priamo zo zdroja. Na jazyku pôsobí jemnejšie než minerálne vody, do ktorých sa oxid uhličitý potravinárskej kvality pridáva dodatočne. Táto minerálna voda sa začala plniť do fliaš už v roku 1836.
Lipovská minerálna voda Salvator je minerálna voda, ktorej zdroj sa nachádza v okrese Prešov. Je bohatá na minerálne soli a obsahuje veľké množstvo vápnika, horčíka, sodíka a ďalších minerálov. Je prirodzene sýtená oxidom uhličitým, čo jej dodáva jemné perlenie – na rozdiel od vôd, do ktorých sa oxid uhličitý pridáva umelo. Prvá doložená zmienka o tejto minerálnej vode pochádza z 18. storočia.
Korytnica/Korytnická sa čerpá z dvoch zdrojov minerálnej vody v okrese Ružomberok. Na trh sa dodáva ako sýtená, jemne sýtená alebo nesýtená prírodná minerálna voda. Obsah železa v tejto minerálnej vode sa líši v závislosti od zdroja, z ktorého sa čerpá, a od spôsobu následnej úpravy. Všetky fázy výroby prebiehajú v danom regióne.
Baldovská minerálna voda je prírodná alebo ochutená minerálna voda s vysokým obsahom minerálnych látok, ktorá pochádza z okresu Levoča. Predáva sa buď ako prírodná minerálna voda, alebo ako nealkoholický nápoj na báze minerálnej vody s príchuťami: pomaranč, grapefruit, citrón, višňa s citrónom, prípadne s príchuťami exotického ovocia, ako sú pitahaya, kiwano, limetka a pomelo. Už začiatkom 19. storočia sa minerálna voda z tamojšieho prameňa s obsahom oxidu uhličitého plnila do fliaš a z Baldoviec vyvážala až do Viedne.
Toho roku v júni eurokomisia chránené zemepisné označenie poskytla pre Brhlovské podlievané buchty a v marci ho získali Liptovské šialence spolu s chráneným označením pôvodu pre Liptovskú bryndzu.
