Cynická obluda: Logika vládnych opatrení
Ceny pohonných hmôt sú už dlhodobo vysoké. Vláda by mohla robiť niečo aj priamo s nimi, pretože má na to páky, ale ona namiesto toho ľudí zachraňuje tým, že zlacní vlaky. Zvlášť tam, kde nie sú železničné prípoje, to je mimoriadne sociálne riešenie.
Čo ďalšie môže v tomto štýle prísť po vlakoch namiesto lacnejšieho benzínu? Otázka zostáva otvorená, no logika vládnych opatrení sa zdá byť jasná: namiesto priameho zásahu tam, kde to ľudia najviac cítia, prichádza opatrenie, ktoré má síce sociálny rozmer, no mnohým adresátom sa míňa účinkom.
Práve v tom je celý paradox súčasných opatrení. Vláda disponuje nástrojmi, ktorými by mohla ovplyvniť ceny pohonných hmôt priamo, no volí cestu, ktorá síce vyzerá vľúdne, no v praxi sa dotkne len časti tých, ktorým má pomôcť. Kto totiž nemá v blízkosti železničnú stanicu alebo spoj, ktorý by mu reálne uľahčil každodenné dochádzanie, z tohto riešenia nezíska nič.
Otázka teda nestojí tak, či je zlacnenie vlakov dobré alebo zlé. Stojí tak, či je to dostatočná a zmysluplná odpoveď na problém, ktorý ľudia pociťujú pri každej návšteve čerpacej stanice. Ak vláda tvrdí, že má páky na ceny pohonných hmôt, potom je na mieste pýtať sa, prečo ich nepoužije.
Logika vládnych opatrení tak zostáva skôr otázkou než odpoveďou. Po vlakoch môže prísť čokoľvek ďalšie, čo bude znieť sociálne, no reálny dopyt po lacnejšom palive to nevyrieši. A presne to je pointa, ktorá sa v tomto štýle rozhodovania opakuje stále dokola.
