Alternatívou k heslu „Ide o ekonomiku, tupci“ je „Ide o delegovanie a dôveru, tupci“
Ľavicový prezident Luiz Inácio Lula da Silva v nedávnych brazílskych prezidentských voľbách porazil Flávia Bolsonara, predstaviteľa krajnej pravice. V Spojených štátoch zase Trumpovi prívrženci z hnutia MAGA utrpeli v kongresových voľbách v polovici volebného obdobia drvivú porážku. Oba výsledky sú dobrou správou z dvoch veľmi veľkých krajín. Dobrá správa však môže mať krátke trvanie, ak si z nej víťazi vyvodia nesprávne závery.
Nešlo o ekonomiku
Na rozdiel od toho, čo tvrdia mnohí analytici, nešlo „len o ekonomiku“. V roku 2024 zvíťazil Trump s náskokom 1,5 percenta pri inflácii okolo troch percent. Tentoraz, keď sa inflácia v roku 2026 očakáva len o málo vyššia, približne 3,5 percenta, demokrati vyhrali celonárodné hlasovanie merané vo voľbách do Snemovne reprezentantov o 13 percent. Premenná, ktorá sa takmer nepohla, nemôže vysvetliť volebný zlom takého rozsahu. Ostatné kľúčové ukazovatele americkej ekonomiky – rast, mzdy a tvorba pracovných miest – sa pritom vyvíjali priaznivo.
V Brazílii platí to isté, len naopak: voliči Lulu neodmenili za vynikajúce hospodárske výsledky. Inflácia aj rast sú rovnako nevýrazné ako v posledných rokoch, úrokové sadzby sú závratne vysoké.
Rozhodla strata dôvery
Alternatívou k heslu „Ide o ekonomiku, tupci“ je „Ide o delegovanie a dôveru, tupci“. Voliči nemajú čas ani chuť listovať v učebniciach ekonómie a volebných programoch, aby sami zistili, ktorá politika je správna. Moderné demokracie fungujú na delegovaní: vyberáme si ľudí, ktorí majú politiku vymyslieť za nás, a zvyčajne si vyberáme takých, s ktorými sa stotožňujeme.
V roku 2024 hlasovalo za Trumpa 77 miliónov Američanov. Mnohí napriek tomu, že za kompetentnosť nikdy nezískal žiadne ocenenie. Pôsobil však autentickejšie a menej vyšpekulovane než „elitárski“ demokrati. V nasledujúcich rokoch túto dôveru zradil: vyvolával dojem, že mu viac záleží na vlastnej peňaženke než na peňaženkách voličov.
Brazília potvrdzuje, že rozhoduje dôvera. V poslednej, rozhodujúcej televíznej debate Bolsonaro vyhlásil, že Lula „jednou rukou dáva a deviatimi prstami berie“. Lula mu odvetil, že o prst prišiel pri úraze v továrni, pretože ako sedemnásťročný musel pracovať na nočných zmenách, zatiaľ čo Bolsonaro v živote neodpracoval ani deň.
Výsledky nie sú mandátom
Výsledky volieb nie sú mandátom. Boli prekvapujúce vo všetkých ohľadoch okrem jedného – tak ako v každých voľbách modernej éry, voliči zavrhli jedného človeka, no nepodporili druhého. Ani americkí demokrati, ani Lulova Strana pracujúcich v Brazílii zatiaľ neponúkajú víziu, ktorá by voličov dokázala nadchnúť.
Obe strany sa dopúšťajú chyby, keď si myslia, že jediným spôsobom riešenia problémov je nalievať do nich peniaze. A obe možno obviniť, že presadzovali „woke“ agendu, ktorá mala len málo spoločného s hodnotami veľkej časti voličov.
Riziká pre ľavicu
Pre demokratov je najväčším rizikom, že povzbudení rozsahom víťazstva si v primárkach vyberú kandidáta, ktorý by mohol prehrať s republikánom mimo hnutia MAGA. Republikáni by v novembri 2028 oveľa radšej stáli proti Alexandrii Ocasio-Cortezovej než proti senátorovi Jonovi Ossoffovi.
V Brazílii je najväčším rizikom, že Lula uverí, že mu prejde, ak nebude robiť nič s obrovským fiškálnym deficitom (takmer deväť percent HDP) a obrovským verejným dlhom, ktorý nahromadil. Ak Lula čoskoro nezačne konať, aj mierne splaskanie bubliny okolo umelej inteligencie v USA by mohlo vyvolať výpredaj brazílskych dlhopisov. Výsledná kríza by zničila zvyšky dôvery v schopnosť ľavice vládnuť a zaručila by, že sa o štyri roky prezidentom stane niekto pravicový.
Krízy by sa nemali premrhať. Rovnako ako víťazstvá.


