17. novembrom to len začalo. Pozrime sa konečne na naše deväťdesiatky
Už čoskoro si budeme pripomínať 17. november ako deň boja za slobodu a demokraciu, no predovšetkým si budeme pripomínať dátum, kedy sa aj u nás v Československu v roku 1989 začal rúcať komunistický režim. Na túto udalosť sme sa až s pozoruhodnou ľahkosťou zvykli pozerať ako na pomyselný posledný míľnik na ceste, pri ktorom sa akoby zastavili dejiny. Veď už predsa viac než tri desaťročia žijeme v relatívne slobodnom spoločenskom zriadení. A ak sa už bavíme o ďalších rokoch, hovoríme o politickom, nie historickom vývoji.
Ale naozaj sa všetko skončilo, alebo naopak len rozbehlo? Od transformácie rokov 90-tych – poznačených divokou privatizáciou, stratou zamestnania celých skupín obyvateľstva, ale i nebezpečným vzostupom nacionalizmu – predsa už uplynulo dosť času, aby sme mohli túto dobu začať kriticky posudzovať. O to viac, že dodnes o nej rozprávajú najmä tí, pre ktorých bola úspechom alebo tí, ktorí jednoducho utvárali podobu tejto dekády či neskorší naratív o nej – a to buď z pozície politikov, úspešných podnikateľov či verejne známych osôb. Iné hlasy v tomto príbehu akoby chýbali. A zrejme sa nemýlim, že takýto pocit visí i niekde vo vzduchu, v spoločenskej atmosfére, ktorá nás obklopuje.
Historická revue preto v spolupráci s neziskovou organizáciou Človek v ohrození, s Múzeom mesta Bratislavy a s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami rozbiehajú výskumno-mediálny projekt s názvom Prehliadané hlasy transformácie.
O čo nám pôjde v tomto projekte a ako vlastne naštartovať dlho opomínanú, no o to potrebnejšiu poctivú diskusiu o našich deväťdesiatkach – neraz veselých, divokých, dramatických a tragických? Rozprávame sa so Stankou Luppovou a Petrom Ivaničom z mediálnej iniciatívy Svet medzi riadkami.
