Postavili si dom zo slamy a hliny. Vnútri skrýva nečakane veľkorysé bývanie
Na prvý pohľad nenápadný dom v Slovinsku skrýva nezvyčajné stavebné riešenie. Jeho steny vypĺňajú slamené balíky, povrch pokrýva hlina a interiér vonia drevom. Na mieste starej usadlosti vzniklo moderné bývanie, ktoré ukazuje, že prírodné materiály majú svoje miesto aj v súčasnej architektúre.
Keď sa majitelia rozhodli postaviť nový dom, nechceli zabudnúť na miesto, kde stála pôvodná usadlosť. Tú sa už pre jej stav nepodarilo zachrániť. Zachovali sa však niektoré jej prvky, napríklad kamenná pivnica a tradičný senník. Novostavba preto nevznikla niekde bokom, ale nadviazala na pôvodnú polohu domu, jeho orientáciu aj výhľady do okolia.
Architekti zo slovinského štúdia STUDIO MIKA sa snažili zachovať aj vzťah domu k dedine a okolitej krajine. „Východiskovým bodom projektu bolo samotné miesto. Nový dom stojí na pôdoryse bývalej usadlosti. Zachovali sme jej prístup, orientáciu aj výhľady ku kostolu,“ vysvetľujú architekti.
Zo slamy a bez kompromisov
Drevenú konštrukciu vypĺňajú slamené balíky, ktoré zaisťujú izoláciu. Na ne nadväzujú hlinené omietky v interiéri a vápenné na vonkajších stenách. Drevo nájdeme aj na podlahách, kúpeľňu dopĺňa tradičná povrchová úprava tadelakt. Majiteľom nešlo len o ekologické gesto. Chceli bývať v dome z prírodných materiálov a architekti museli nájsť spôsob, ako ich prianie skĺbiť s nárokmi súčasného bývania.
Tadelakt je tradičná marocká povrchová úprava na báze vápennej omietky. Remeselníci ju nanášajú v niekoľkých vrstvách a následne leštia hladkým kameňom, čím vzniká jemný, mierne lesklý povrch. Vďaka ošetreniu mydlom získava materiál vodoodpudivé vlastnosti, a preto sa hodí aj do kúpeľní, sprchovacích kútov alebo okolo umývadiel. Na rozdiel od bežných obkladov nemá škáry a pôsobí ako súvislá plocha.
Slama nie je žiadny nový objav stavebníctva. Ľudia ju po stáročia používali ako dostupný izolačný materiál. Vyžaduje si však dôslednú realizáciu a premyslenú ochranu pred vlhkosťou. Práve hľadanie vhodných stavebných procesov patrilo k náročnejším častiam projektu. Architekti museli tradičné postupy prispôsobiť súčasným požiadavkám na dlhú životnosť stavby.
Hlinené omietky, dubové podlahy a drevené obloženie dávajú interiéru prirodzenú farebnosť aj príjemnú štruktúru. Dom pritom nepôsobí ako rustikálna chalupa. Zachováva si jednoduchý súčasný vzhľad, namiesto priemyselných materiálov však stavia na tie, ktoré ľudia používali dávno pred príchodom moderného stavebníctva.
Jeden priestor ukrýva niekoľko miestností
Dom nemá klasické členenie na samostatné izby. Väčšinu obytnej plochy tvorí otvorený priestor, v ktorom sa prelína kuchyňa a spoločenská časť s ďalšími zónami každodenného života. Aby interiér nepôsobil ako jedna veľká prázdna miestnosť, architekti umiestnili do jeho stredu veľký drevený blok. Ten v sebe ukrýva kúpeľňu, technické zázemie a úložné priestory. Z každej strany má inú úlohu.
Pri vstupe funguje ako šatňa, smerom ku kuchyni nadväzuje na jej vybavenie a na opačnej strane poskytuje úložné miesto pre spálňu. Zároveň v sebe ukrýva schodisko do hornej časti domu. Vďaka tomuto riešeniu nemuseli architekti rozdeliť dom množstvom priečok. Obytný priestor zostáva otvorený, ale jednotlivé časti majú jasné využitie a obyvatelia neprichádzajú o potrebné súkromie.
Na galérii s rozlohou necelých 18 metrov štvorcových vzniklo ďalšie miesto na prácu alebo prespanie hostí. Celý dom tak ponúka takmer 83 metrov štvorcových úžitkovej plochy, z toho 65 metrov pripadá na prízemie.
Malý dom, ktorý sa otvára krajine
Veľkú úlohu zohrávajú aj okná. Dom sa vďaka nim otvára do okolitej krajiny a privádza dnu dostatok denného svetla. Z jednej strany sa ponúka výhľad smerom k dedine, z druhej na záhradu nadväzuje terasa. Interiér nepôsobí uzavreto, hoci samotná stavba nemá veľkú rozlohu.
Zaujímavým detailom sú zaoblené rohy domu. Zjemňujú jeho inak jednoduchý tvar a dávajú stavbe mäkší výraz. Architekti chceli, aby dom nepôsobil tvrdo ani príliš technicky, ale skôr prirodzene zapadol do prostredia, ktoré ho obklopuje.
Projekt Hiša Kozjek tak spája dve veci, ktoré sa niekedy zdanlivo vylučujú: tradičné materiály a súčasný spôsob bývania. Na mieste starej usadlosti nevznikla kópia minulosti ani honosná moderná vila. Majitelia dostali dom, ktorý využíva dávno známe stavebné postupy, ale ponúka pohodlie a priestor pre každodenný život.
