Finančná rezerva domácností klesá, sporí menej ako polovica domácností
Hrubá miera úspor slovenských domácností sa v roku 2025 dostala na úroveň 6,2 %, čo znamená, že z každých 100 zarobených eur si priemerná rodina dokázala odložiť bokom len šesť. Táto hodnota je nielen pod dlhodobým priemerom, ale je výrazne menšia ako tesne pred pandémiou, keď v roku 2019 miera úspor predstavovala 10,1 %.
Podľa spotrebiteľského barometra si časť príjmov dokázalo za posledný rok odkladať približne 43 – 49 % domácností. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Úspory spred pandémie
V pandemických rokoch 2020 a 2021 sa miera úspor dostala na 11,9 %, respektíve 11,5 %. K jej rastu prispeli najmä obmedzené možnosti spotreby počas lockdownov, ale aj zvýšená opatrnosť ľudí a snaha vytvárať si finančnú rezervu v neistom období.
Po uvoľnení pandemických opatrení sa však situácia zhoršila. Už v roku 2022 klesla miera úspor na 6 %, čo bola vôbec najnižšia hodnota od roku 1995. V nasledujúcich dvoch rokoch 2023 a 2024 sa síce mierne zotavila, keď dosiahla 7,8 % a 7,9 %, no v roku 2025 opäť klesla k úrovni 6 %. Zatiaľ sa tak slovenským domácnostiam nepodarilo vrátiť mieru úspor na úroveň spred pandémie.
Klesal aj objem nasporených prostriedkov. Hrubé úspory slovenských domácností dosiahli v roku 2025 približne 5,14 miliardy eur. O rok skôr to bolo 6,39 miliardy eur, čo predstavuje medziročný pokles o 19,6 %. V priemere tak úspora na jedného obyvateľa Slovenska dosiahla približne 950 eur za rok.
Menej ako európsky priemer
Slovenské domácnosti si odkladajú podstatne menšiu časť príjmov aj v porovnaní s európskym priemerom. Podľa údajov Eurostatu dosiahla miera úspor domácností v roku 2025 v eurozóne 14,76 % a v celej Európskej únii 14,31 %. Podľa metodiky Eurostatu hrubá miera úspor slovenských domácností predstavovala 6,06 %.
Medzi krajinami s najvyššou mierou úspor sa nachádzali Írsko (19,94 %), Česká republika (19,20 %), Malta (19,11 %), Nemecko (18,86 %), Maďarsko (18,71 %) a Luxembursko (18,11 %). Nad hranicou 17 % boli aj Francúzsko (17,41 %) a Holandsko (17,38 %). Rozdiel medzi Slovenskom a európskym priemerom tak zostáva výrazný. Kým domácnosti v eurozóne dokázali v sledovanom období odložiť takmer 15 eur zo 100 eur disponibilného dôchodku, na Slovensku to bolo približne šesť eur.
Podľa spotrebiteľského barometra si odkladať časť príjmov dokázalo za posledný rok približne 43 – 49 % domácností. Naopak, 12 – 16 % domácností uvádzalo, že nedokázalo sporiť a muselo siahnuť na úspory alebo žiť na dlh.
Vyrovnaný rozpočet, teda „život od výplaty k výplate“, uvádzalo 35 – 40 % domácností. Spotrebiteľský barometer každý mesiac sleduje nálady obyvateľstva prostredníctvom odpovedí na konkrétne otázky.
V rámci barometra sa zisťujú aj očakávania spotrebiteľov na vývoj v nasledujúcich 12 mesiacoch. Zlepšenie stavu úspor očakáva 37 % respondentov, kým 58 % nepredpokladá, že by v blízkej budúcnosti dokázali významnejšie nasporiť. Hoci išlo o medziročné zhoršenie, výsledky aj tu stále mierne presahujú dlhodobý priemer.
