Baťov podtatranský zázrak: Zrod mesta Svit
Zrod chemického impéria pod Tatrami nebol dielom náhody, ale výsledkom strategického plánovania koncernu Baťa v 30. rokoch 20. storočia. Firma hľadala nové možnosti diverzifikácie portfólia a efektívneho preinvestovania kapitálu a svoju pozornosť upriamila na severné Slovensko. Rozhodnutie situovať novú výrobu do podtatranskej kotliny sa opieralo o analýzu kľúčových faktorov: región ponúkal strategickú geografickú polohu, dostupnosť rozsiahlych a cenovo prijateľných pozemkov aj nevyužitý potenciál miestnej pracovnej sily.
Prvým konkrétnym krokom boli rokovania s predstaviteľmi vtedajšej obce Veľká, ktoré sa začali v roku 1934. Miestne zastupiteľstvo prijalo uznesenie, na základe ktorého 7. mája 1934 odpredalo firme Baťa 59 hektárov pôdy za sumu 250 000 korún československých. Týmto aktom sa otvorila cesta pre vznik „slovenského Zlína“.
Tri tváre jedného mena
Okolo pomenovania novovznikajúcej priemyselnej osady sa tradujú tri teórie. Prvá vychádza z technologického rozmeru – „svit“ je tradičné označenie nakrátko strihaného a skrúteného ovčieho rúna. Keďže nová fabrika mala produkovať moderné umelé vlákno, ktoré malo nahradiť prírodnú vlnu, pomenovanie symbolizovalo triumf nových materiálov.
Druhý výklad je administratívny: názov mal byť akronymom slovného spojenia „Slovenská viskózová továreň“, čo odrážalo firemnú kultúru zameranú na efektivitu a priamu komunikáciu. Tretia teória je romantická legenda o Tomášovi Baťovi, ktorý počas rekreácie so synom v tatranskej prírode pozoroval mesačný svit nad horskými štítmi, čo mu vraj vnuklo inšpiráciu pre názov projektu. Názov Svit sa stal oficiálnym 29. januára 1937.
Inovácie a technologický náskok
Srdce Svitu začalo biť 24. septembra 1934, keď sa v pokusnej stanici spustili prvé stroje na výrobu umelého vlákna z celulózy. Svit sa stal centrom inovácií v rámci celej ČSR. V roku 1938 spustili historicky prvú domácu produkciu celofánu pod názvom priesvit, čím sa eliminovala závislosť od dovozu z Nemecka či Belgicka. Firma uviedla na trh aj slovlnu – umelú vlnu, ktorá konkurovala svetovým výrobcom a umožnila reagovať na dopyt po farebných textíliách. Koncom roka 1939 sa do svitských závodov presunula pančuchárska výroba Darina z Liptovského Mikuláša, v nasledujúcom roku sa pridala produkcia bielizne, čím sa zabezpečilo komplexné spracovanie vlastných polotovarov.
Funkcionalizmus v službách komunity
Svit sa stal prvou lokalitou mimo Zlína, kde sa v plnom rozsahu uplatnil modulový typ výstavby nielen pri továrňach, ale aj pri ubytovacích a účelových objektoch. Rozvoj obytnej zóny pre „spolupracovníkov“ sa začal v roku 1935 výstavbou jednodomov s garážou, dvojdomov a ubytovní. Masová výstavba v roku 1936 priniesla takmer stovku dvojdomov a niekoľko štvordomov typu 1936, ktoré vďaka režnému murivu dali štvrti pomenovanie „Červená kolónia“. V nasledujúcom roku pribudlo 16 jednodomov, 32 dvojdomov a tri ubytovne pre slobodných. V roku 1943 sa začali stavať omietnuté domy s väčšími izbami, čo odrážalo rastúce nároky na sociálny štandard zamestnancov.
Priemyselný areál rástol súbežne s obytnou časťou. V roku 1939 pribudla špecializovaná výrobňa sírouhlíka a nová slobodáreň pre chlapcov, v roku 1941 nová hala pre strojáreň. Po posune bytovej zástavby za železničnú trať vyvrcholila v roku 1947 výstavba v lokalite Pod Skalkou, kde vyrástla štvrť drevených domov podľa projektových plánov importovaných z Kanady – medzi obyvateľmi sa pre ňu udomácnilo pomenovanie Kanada.
Slovenský Zlín
Rozvoj osady poháňaný výrobou viskózy, celofánu a neskôr pleteného tovaru viedol k tomu, že Svit prerástol hranice priemyselnej kolónie. Proces formovania sa zavŕšil 4. júna 1946, keď sa Svit administratívne osamostatnil od obce Batizovce a stal sa nezávislou obcou, neskôr mestom. Renomovaný architekt František L. Gahura predložil komplexný koncept stavebného rozvoja mesta; hoci sa jeho vizionársky urbanistický plán nepodarilo zrealizovať, lokalita si udržala rastový potenciál a rozširovala sa smerom na východ k Popradu. Svit sa tak zapísal do mapy moderného Československa ako priestor, kde sa z priemyslu, chémie a typických červených tehál sformoval nový životný štýl a kde sa efektivita chemickej produkcie spájala s precíznym urbanizmom a starostlivosťou o človeka.
