Dobre utajené voľby
Predseda vlády má pravdu, keď hovorí, že špecifická povaha volieb do samospráv mimoriadne komplikuje formuláciu ich implikácií pre „veľkú“ politiku. Paradoxne nám to však práve tými freudovskými slovami výrazne uľahčuje. Výnimočne totiž ani nepredstieral víťazstvo.
Ako potulný kazateľ sa obmedzil na ezoterické múdra, že komunálne voľby budú mať desiatky rôznych výkladov a hodnotení a každá politická strana vyjadrí spokojnosť s ich priebehom. Takže prišiel s vlastným výkladom a hodnotením (že nevyhral nikto) a vyjadril spokojnosť s ich priebehom.
V týchto slovách nachádzame nechtiac formulované priznanie, o čo Smeru v týchto voľbách išlo: neprehrať. Najlepším formátom neprehry je víťazstvo, ale Robert Fico správne šípil, že táto cesta pre jeho stranu nebude schodná. Preto si zvolil istotu, teda nezúčastniť sa.
Najlepšie to ilustruje fakt, že za jediného „kovaného smeráka“ v zmysle členstva a značky v boji o kľúčové kóty môžeme označiť Jaroslava Bašku. S istou rezervou potom ešte Jozefa Ráža, lenže v jeho prípade nešlo o skutočnú ambíciu vyhrať, ale získať desiatky percent a urobiť si osobnú značku. Čo sa podarilo.
