Z kamarátov sme si spravili položku v kalendári a divíme sa, že sme osamelí
Naša komunikácia sa zredukovala na posielanie vtipných videí. Na začiatku roka som si dala záväzok, že budem viac iniciovať stretnutia so svojimi kamarátmi – zo strednej, z vysokej školy či z bývalých prác. Budem sa s nimi pravidelne vídať, aspoň raz za mesiac.
My, deti generácie Z, sme zvláštne bytosti. Sme neustále na telefónoch, lipneme na instagramovej estetike a podliehame trendom. Pridávame sa do knižných, bežeckých či háčkovacích klubov a všetko si vyznačíme do elektronického kalendára. A potom sa nám akosi stane, že nestíhame.
Podľa aktuálneho prieskumu agentúry IPSOS väčšina Slovákov vo veku 18 až 24 rokov uvádza, že sa necíti dobre po psychickej stránke. Platí to aj pre dospelých do 35 rokov, ktorí čelia závažným príznakom úzkosti, stresu či depresie dvakrát častejšie ako staršie generácie. Až štyridsať percent mladých ľudí na Slovensku sa cíti osamelo. Chýba im blízkosť a niečo, čo generácie pred nami zvládali lepšie – komunita.
Zo sociálnej siete sa dozvieme, čo kamarátov nahnevalo dnes ráno alebo prečo pili hnusnú kávu, no naša komunikácia sa často zúži na posielanie reakčných emotikonov na instagramové storky. Sociálne siete nám vytvárajú ilúziu blízkosti – myslíme si, že s našimi priateľmi sme, no v skutočnosti to tak nie je.
Aj ja som uviazla v tom istom kolobehu nestíhania a ilúzie blízkosti. Pochopila som však, že nie sme osamelí preto, že by sme priateľov nechceli. Sme osamelí preto, lebo sme si z nich spravili ďalšiu položku na „to do liste“. Skúsme to preto dnes inak. Zrušme to jedno políčko v kalendári a namiesto frázy „pôjdeme na kávu“ si dohodnime reálny dátum. Nie o mesiac, ale zajtra.
