Vegetačná ekologička Janišová: Tradičný gazda musí hospodáriť tak, aby ho pôda uživila aj o desať či dvadsať rokov
Botanička Monika Janišová skúma, ako hospodária starí gazdovia v Karpatoch. Podľa nej sme za sto rokov v starostlivosti o krajinu nevymysleli nič lepšie ako naši predkovia. Tradičné hospodárenie v odľahlých kútoch Karpát ukazuje, ako asi vyzerala naša krajina pred storočím.
Vo svojom výskume spája botaniku s antropológiou a podrobne skúma tradičné hospodárenie v Karpatoch, najmä v Rumunsku. Ako vysvetlila, jej práca spočíva najmä v skúmaní vegetácie, no postupne si uvedomila, že poloprírodné porasty, akými sú kvetnaté lúky, sú priamo závislé od ľudskej činnosti. Ak chceme dosiahnuť ich obnovu či ochranu, musíme tam zahrnúť prítomnosť človeka. Od roku 2017 sa preto snaží v rámci terénneho výskumu ísť čoraz hlbšie. Výskum v Karpatoch má podľa nej obrovský potenciál, zároveň však tento svet postupne zaniká.
Skúmať tamojšiu krajinu v odľahlých horských regiónoch Rumunska je podľa Janišovej ako skúmať našu krajinu pred 100 rokmi. V Rumunsku sa v odľahlých horských oblastiach zachovalo kontinuálne organické poľnohospodárstvo. Hoci tam kolektivizácia za minulého režimu zasiahla vysoké percento pôdy, nedochádzalo k masívnemu sceľovaniu pozemkov, k veľkej mechanizácii ani k používaniu minerálnych hnojív. Princípy rodinného hospodárenia sa zachovali a neprerušili. V pestrej krajine hospodári veľa rôznych rodinných fariem a každá do nej vtláča iný vzor.
Ľudia sú v týchto oblastiach podľa nej neskutočne dobrotiví, pohostinní a pracovití. Neprekáža im, že im výskumníci kladú všelijaké otázky a pri botanickom výskume šliapu po lúkach; naopak, sú radi, že sa niekto úprimne zaujíma o ich ťažkú prácu.
Keď má gazda dobytok, jeho deň vyzerá 365 dní v roku rovnako. Ráno aj večer musí zvieratá podojiť a obriadiť. Aby zvieratá prežili zimu, musí celé leto chystať dostatok sena. Často sa kosí v neskutočne strmých terénoch. Janišová spomína rodinu, ktorá jej ukazovala lúky v obrovskom strmom kopci, kam mala problém vyjsť peši – a hospodár tam dokázal vytlačiť ručnú kosačku, pokosiť osem hektárov a seno zviezť k domu. Seno sa z takýchto strmín zváža na špeciálnych drevených saniach, ktoré sa šúchajú po zemi.
Karpatskí gazdovia žijú najmä z toho, čo si sami dopestujú a vychovajú. Trh s ich produktmi tam nie je rozvinutý, preto nefunguje obchod so syrmi či mäsom. Skôr ide o lokálnu výmenu produktov medzi susedmi a rodinou v rámci dediny.
Domáca strava na takýchto farmách sa podľa Janišovej nedá porovnať s tým, čo poznáme z obchodu. Všetko je neuveriteľne chutné a kvalitné. V každom regióne nájdete nejakú miestnu špecialitu. Napríklad v jednej dedine vôbec nepoužívajú maslo a lekvár si natierajú priamo na bryndzu. Veľmi jej tam chutí aj polievka z repových listov či tradičná kukuričná kaša mămăligă.
V týchto regiónoch prebieha obrovská ekonomická migrácia a rodiny bývajú rozdelené. Keď však príde leto, mladí sa vracajú domov pomáhať so senom. V zahraničí často odmietajú jesť potraviny zo supermarketov a rodičia im každý týždeň posielajú balíky plné domáceho jedla.
Na Slovensku sme tento typ kontinuálneho gazdovania stratili. Podľa Janišovej u nás vykonala skazu plošná kolektivizácia. Zničila nielen samotné lúky rekultiváciami a chemickým hnojením, ale predovšetkým vzťah ľudí k pôde a zvieratám. Vytvorili sa obrovské družstevné lány, v snahe zvýšiť produktivitu sa začali masívne hnojiť minerálnymi hnojivami, v odľahlých končinách často z lietadiel. Tým sme prišli o jemnú sieť drobných hospodárov, ktorí poznali každý meter svojho chotára. Dnes musíme stratenú biodiverzitu do krajiny aktívne vracať. V rámci projektu LIFE Diverseed sa pracuje na vývoji regionálnej semennej zmesi, ktorá sa snaží obsiahnuť stratenú druhovú pestrosť.
Povestný „sedliacky rozum“ gazdu, ktorý pozná každý kút svojich lúk, je pre Janišovú predovšetkým dlhodobý pohľad na krajinu. Tradičný gazda musí hospodáriť tak, aby ho pôda uživila aj o desať či dvadsať rokov. Nemôže z nej vyťažiť maximum a úplne ju zničiť. Keby sme takýto dlhodobý pohľad mali v celej spoločnosti, mnohým krízam by sme sa vyhli.
Pekne sa to podľa nej ukazuje pri suchu. Keď príde extrémne suché leto, gazda vidí, že vegetácia na južnom svahu nerastie. Sedliacky rozum mu povie, že ak toto teraz pokosí, obnaží pôdu slnku, celkom sa spáli a trávnik sa bude obnovovať roky. Preto tam tento rok kosiť nebude a ide pokosiť tam, kde je severný svah a vlaha sa udržala.
Najväčšou inšpiráciou je podľa Janišovej návrat k rozmanitosti a trpezlivosti. Ak má človek za domom kúsok lúky, nemal by sa ho snažiť znásilňovať chémiou ani dokonalým týždenným strojovým kosením. Môže vyskúšať mozaikové kosenie na etapy – dať rôznorodým organizmom priestor a čas na reprodukciu. Osobne vo svojej záhrade uprednostňuje prírodný výber, nemusí o všetkom rozhodovať sama. Teší sa, keď jej záhrada môže byť domovom pre množstvo rôznych organizmov.
