Prečo opozícia nevalcuje Smer?
Autor je bývalý poslanec Národnej rady, pôsobí ako vedecký koordinátor Európskej siete expertov na ekonómiu vzdelávania, hosťujúci profesor na Sciences Po a startupista/investor v oblasti digitálneho zdravotníctva.
Rok pred voľbami zamestnáva komentátorov i časť voličov dôležitá otázka – ako je možné, že pri takom katastrofálnom výkone vlády nemá opozícia lepšie preferencie? Súčet opozičných hlasov je síce mierne vyšší ako reálny výsledok v predchádzajúcich voľbách, obsahuje však dve ale.
Po prvé, stačí, ak napríklad Demokrati a KDH skončia tesne pod piatimi percentami a na výmenu Smeru už parlamentné kreslá zvyšku opozície stačiť nebudú. Ešte deprimujúcejšia je pre mnohých predstava, že nová vláda vznikne, ale bude závislá od Igora Matoviča. Ako radi hovoria smeráci v parlamente pri cigarete svojim opozičným kolegom – pokojne nás vymeňte, do dvoch rokov sme späť.
Skôr ako sa dostaneme k vysvetleniu vývoja, zastavme sa pri jednej príťažlivej, ale klamlivej téze. Za všetkým vraj stojí neschopnosť opozičných strán a ich lídrov, prípadne chybná politická stratégia.
Máme štyri „štandardné” opozičné strany, ktoré skúšajú každá iný prístup. Ak by údajné chyby a prešľapy niektorej z nich – napríklad to, že sa SaS zbavila Sulíka, kauza Šimečkovej mamy alebo hlasovanie KDH so Smerom pri novele ústavy – boli vysvetlením, dá sa predpokladať, že o to viac by rástli ostatné. Ako však ukazuje začiatok článku, práve to sa nedeje a preferencie každej strany aj ich súčet zostávajú viac-menej rovnaké. Pravdu nájdeme v kombinácii iných faktorov.
Svojich si chráni
Po prvé, i keď z pohľadu čitateľov SME je štvrté vládnutie Roberta Fica hotová katastrofa, z pohľadu koaličných voličov sa to javí trochu menej dramaticky. Dlhodobo vidíme, že títo voliči namiesto slepého uctievania lídrov, ktoré im často pripisujeme, majú skôr veľmi pragmatický prístup k politike. Všetci klamú a kradnú, takže rozhodnutie ide viac podľa aktuálneho stavu peňaženky a pocitu bezpečia.
Fico si dal veľký pozor na to, aby „konsolidácia” čo najmenej zasiahla jeho voličskú koalíciu dôchodcov a časti verejných zamestnancov. Jeho postoj k vojne na Ukrajine je bližší náladám mediánového Slováka než názory opozície a najmä zdôrazňuje moment ochrany – pred konfliktom i rôznymi neblahými západnými vplyvmi. Z focusových skupín i novinárskych rozhovorov vidno, že voliči koalície sú nespokojní, ale dlhodobo stabilné jadro zostáva lojálne Smeru.
Napriek tomu vládnu koalíciu volič trestá, a to pomerne ostrou trstenicou. Kým vo voľbách 2023 bol súčet hlasov Smeru, Hlasu a SNS 43 percent, priemer troch najnovších prieskumov by im dal len 27 percent. Keď sa viac ako tretina voličov od vlády odvrátila, ale len menšina z nich preveslovala k opozícii, kde sú? V Republike. Jej aktuálna podpora okolo 12 percent je asi najdôležitejším dôvodom, prečo Šimečka nemá istotu úradu vlády.
Pozorujeme niečo podobné ako v roku 2023, len na opačnej strane. Vtedy sa voliči od vládnej koalície OĽaNO-Sme rodina-SaS-Za ľudí odvrátili ešte razantnejšie, ale Progresívne Slovensko ako nezdiskreditovaná, novšia ponuka z rovnakého košiara dokázalo získať takmer 18 percent. To zachránilo opozíciu a dokonca jej dalo teoretickú šancu zostaviť s Hlasom vládu. Môžeme sa na to hnevať, môžeme to spochybňovať, ale to je asi tak všetko, čo s tým môžeme robiť.
Téma volieb
Cestou vpred sú dve iné myšlienky.
