Detstvo 2.0: Technológie zbierajú citlivé dáta detí výmenou za chvíľu pozornosti
Detstvo sa mení. Deti vyrastajú obklopené technológiami – od smart hračiek cez sociálne siete až po chatboty s umelou inteligenciou. So zábavou, ktorú z online sveta dostávajú, však do neho väčšinou nevedome odovzdávajú aj množstvo údajov o sebe.
Pravidlá digitálneho prostredia sú navyše nastavené tak, aby platformy získali čo najviac ich pozornosti. Nejde o to, či chceme zakázať deťom sociálne siete, ale za akých podmienok chceme dovoliť digitálnym platformám prístup k našim deťom.
Od jedného lajku k bubline
Dvanásťročné dieťa si na sociálnej sieti pozrie video o chudnutí, ďalšie o obľúbenej speváčke, niečo vyhľadá, označí „páči sa mi“ či niekoho začne sledovať. Pre dieťa sú to obyčajné chvíle na mobile. Pre algoritmus sú to cenné signály.
Môže z nich postupne odhadovať jeho záujmy, správanie či citlivé charakteristiky a ponúkať mu ďalší obsah, ktorý udrží jeho pozornosť. Video o vzhľade tak môže viesť k obsahu o extrémnych diétach, poruchách príjmu potravy či sebapoškodzovaní. Iné témy môžu dieťa priviesť k zdravotným dezinformáciám, nenávistnému obsahu, nebezpečným výzvam alebo nabádať chlapcov na nerešpektovanie a dehonestovanie dievčat a žien.
Čo všetko môžu byť citlivé dáta
Z nevinného záujmu sa môže stať informačná bublina, v ktorej sa dieťa ocitá stále hlbšie. Dieťa pritom nikde nevyplnilo, čo ho trápi alebo v čom je zraniteľné. Tento obraz môže vzniknúť jednoducho z jeho správania v digitálnom svete.
Možno nám ako prvé napadnú fotografie a videá, ale môžu to byť údaje o správaní, záujmy a preferencie, poloha, kontakty a sociálne väzby, údaje, z ktorých algoritmus dokáže odhadnúť psychologický profil, zdravotné alebo iné citlivé informácie.
Digitalizácia detstva
Je večer a dieťa sa cíti osamelo. Spolužiaci sa mu dnes vysmiali a bojí sa, čo si o ňom myslia ostatní. S mobilom v ruke sa namiesto rodičov obráti na chatbot: „V škole sa mi smejú.“ „Nikomu som ešte nepovedal, že…“ Chatbot môže pôsobiť ako kamarát či poradca, ktorému sa dieťa zverí v presvedčení, že ho nikto iný nepočúva.
Sú aj ďalšie príklady. V online hrách dieťa zdieľa meno či prezývku, vek, hlas, fotografie a cez chat ho môžu kontaktovať iní ľudia, niektorí aj s cieľom vylákať osobné údaje. Smart hodinky dokážu vytvoriť detailnú mapu každodenného pohybu detí. Inteligentné hračky ich počúvajú, komunikujú a posielajú dáta do cloudu. Zdravotné, fitness či wellbeing aplikácie môžu pracovať s citlivými informáciami o spánku, menštruácii a duševnom zdraví.
Únia zlyháva pri vymáhaní pravidiel
Základom európskej bezpečnosti online je Akt o digitálnych službách. Európska legislatíva vyžaduje zákaz reklamy založenej na profilovaní pre maloletých. No slovenskí výskumníci z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií ukázali, že TikTok využíva odporúčacie algoritmy na to, aby deťom doručoval komerčný a influencerský obsah, kde nie sú označené platené partnerstvá, a profiluje ich záujmy päť- až osemkrát silnejšie než u dospelých.
Komisia minulý týždeň navrhla komplexnejšie podmienky pre sociálne siete. Na základe tzv. EU Kids Aktu nebudú mať sociálne siete prístup k deťom do 13 rokov a deti od 13 do 15 rokov si budú môcť založiť bezpečnú verziu účtu iba pod dohľadom rodičov.
Svet rieši, ako sú platformy navrhnuté
Britský regulátor pokutoval TikTok za nedostatočnú ochranu osobných údajov detí mladších ako 13 rokov. Podľa vlastných pravidiel siete im ani nemala byť povolená registrácia, no osobné údaje až 1,4 milióna detí sieť používala bez súhlasu zákonných zástupcov.
Americké súdy skúmali, či Meta nenavrhla Facebook a Instagram tak, aby spôsobovali závislosť. Meta ponúkla dohodu o vyrovnaní, zaplatí pokutu od 13 do 18 miliárd dolárov, ale najmä zmení fungovanie svojich sietí v USA: obmedzí používanie na dve hodiny denne, zavedie nočný režim bez reels a možnosť vypnúť automatické odporúčanie obsahu.
Slovenská vláda je málo ambiciózna
Kým Európska únia, Británia či USA pristupujú k digitálnej bezpečnosti mladistvých komplexnejšie, slovenská vláda chce po hádkach ministrov o zodpovednosti za túto tému obmedziť deťom do 16 rokov prístup k sociálnym sieťam.
Ak platformy dokážu presne cieliť reklamu, analyzovať správanie detí a prispôsobovať obsah každej sekunde ich pozornosti, musia niesť zodpovednosť aj za ich ochranu. Potrebné je aj digitálne vzdelávanie o nástrahách ako prevencia pred zneužitím citlivých údajov. Dôležitá je komunikácia v bezpečnom rodinnom prostredí a výchova k dôvere, rešpektu a dialógu.
Napriek všetkým nástrahám netreba prepadať strachu. Podstatné je sústrediť sa na to, čo môžeme urobiť dnes ako spoločnosť pre to, aby deti využívali online priestor na svoj rozvoj a zároveň sa v ňom cítili prijaté, samy sebou a najmä v bezpečí.
