Psychológ Madro: V Staškove sa ukázalo veľa hrdinstva a odvahy od učiteliek a riaditeľky
V Staškove sa po tragickom útoku v škole ukázalo veľa hrdinských činov a prejavov odvahy. Uviedol to riaditeľ IPčka Marek Madro, ktorý ako psychológ pomáha priamo v škole. Útok má už dve obete.
„Vykonalo sa tam naozaj veľa hrdinských činov a prejavov odvahy. V tej obrovskej bolesti je toto to, na čo sa treba zamerať a na čo treba myslieť. Bolo tam veľa lásky a profesionality,“ povedal Madro.
Podľa jeho slov sa v Staškove stala hrozná tragédia, s ktorou sa musia vyrovnať najmä blízki. „Tí, ktorí to tam zažili, prežívajú niečo, čo si nikto z nás nedokáže predstaviť a čo nikto z nás nechce zažiť,“ dodal.
Madro zdôraznil, že spoločnosť sa potrebuje zomknúť a začať sa správať inak. „Potrebujeme dostupnú pomoc pre mladých. Niektorí dnes volajú o pomoc spôsobmi, ktoré sú ohrozujúce pre iných, ale zároveň je to jazyk, ktorým komunikujú v uzavretých komunitách, na streamovacích službách a na internete,“ uviedol.
Je podľa neho potrebné zachytiť varovné signály skôr, než sa situácia vyhrotí do násilia. „Násilie nesmieme podporovať ani verbálne. Je úplne prirodzené, že hľadáme odpovede na otázky, ako a prečo sa to stalo. Citlivé však je na chvíľu ustúpiť a s týmito otázkami počkať,“ povedal.
Riaditeľka školy podľa Madra vstúpila do situácie, keď bol útočník v amoku, odviedla ho do riaditeľne a podarilo sa jej ho upokojiť. „Ona to považovala za úplnú samozrejmosť. Bola vytrénovaná a dúfala, že nikdy nebude musieť používať manuály na krízový manažment a krízovú komunikáciu. Hovorí, že jej v tej chvíli napadalo všetko, čo má urobiť, a sama nevie, kde sa to v nej vzalo,“ opísal Madro.
Za hrdinov dňa označil aj obe učiteľky – jednu, ktorá sa stala obeťou, a druhú, ktorá je zranená. „Vykonalo sa tam naozaj veľa hrdinských činov a prejavov odvahy. V tej obrovskej bolesti je toto to, na čo sa treba zamerať a na čo treba myslieť,“ zopakoval.
Na otázku, či je správne cítiť súcit aj s páchateľom, odpovedal, že súcit je úplne v poriadku. „Nevieme sami sebe prikázať, čo máme cítiť, ani určiť, ku komu sa náš pocit bude viazať. Je to veľmi ľudské, prirodzené a normálne,“ uviedol.
Zdôraznil však, že dôležitejšie než rozprávať o páchateľovi a jeho motívoch je hovoriť o obetiach a o tom, čo je podstatné pre zomknutie a upokojenie situácie. „Minimálne v týchto hodinách a dňoch by sme mali na chvíľu ustúpiť. Poodstúpiť od toho, uvedomiť si svoje emócie a reflektovať ich,“ povedal.
