Od baroka k romantizmu: Prečo šľachta podľahla čaru anglických parkov?
Anglické parky vznikli v 18. storočí ako reakcia na barokový záhradný štýl. Kým barokové záhrady zdôrazňovali symetriu a geometrické usporiadanie, anglický park priniesol ideál voľnosti a prirodzenosti. Na Slovensku sa anglické parky zachovali v pomerne veľkom množstve a niektoré patria k najvýznamnejším v strednej Európe.
Od symetrizmu k obrazu strateného raja
Parky obklopujúce rezidencie boli výsadou panovníckych dvorov a symbolom absolutistickej moci. Aristokracia v parku videla priestor na prezentáciu starobylosti svojho rodu a kontinuity s dejinami. Anglický park ako umelecké dielo nemožno spájať s mestskými parkami či botanickými záhradami, ktoré vznikali za iným účelom.
Zrúcaniny i žalostné reflexie
Už v roku 1624 sa sir Henry Wotton zaoberal pozorovateľom a žiadal kontrast pravidelných budov a nepravidelných záhrad. Kontrast medzi architektúrou a prírodou mal nabádať na zamyslenie. Stephen Switzer neskôr hovoril, že pre inteligentnú a vznešenú povahu je kus zrúcaniny väčšou inšpiráciou ako najkrajšia budova.
V našom prostredí boli takto využité zrúcaniny hradu Parič v Trebišove či zvyšky forgáchovského kaštieľa v Čachticiach. Budovali sa aj umelé zrúcaniny, ako napríklad v Betliari.
Závan východného vetra
Vnútorný duchovný rozmer záhrad sa požadoval aj na základe poznania Orientu, menovite čínskych záhrad. Nevyumelkovanosť a prirodzenosť čínskych záhrad slúžiacich na meditáciu inšpirovala európskych znalcov. Približne od polovice 18. storočia sa tvorcovia odpútavali od pravidelnosti tvarov a prikláňali sa k prírodným formám.
Len príroda
Vzťah architektúry a prírody v parku je interaktívny. Prírodný rámec ukrýva a dopĺňa architektúru, ktorá naopak dodáva parku rôzne významy. Jane Austenová v románe Pýcha a predsudok zachytáva prvý kontakt pozorovateľa a parku v Pemberley: „Elisabeth bola očarená. Ešte nikdy nevidela miesto, kde by príroda bola bývala štedrejšia alebo kde by prírodnú krásu menej znehodnotil vtieravý ľudský vkus.”
Dojem skutočnej prirodzenosti sa docieľoval vytvorením širokých priehľadov. Príklad spájania parkových zákutí s okolitou krajinou nachádzame v andrássyovskom sídle v Betliari, kde sa priehľadmi zrak pozorovateľa spája so strmými zrázmi vrchu Volovec.
Gothic revival
Syntézu prírodných útvarov a architektúr postavených ako pamätníky či chrámy možno pozorovať v Stowe na panstve Lorda Cobhama. Stoweský park patrí medzi najstaršie svojho druhu a na základoch geometrického parku ho navrhol William Kent okolo rokov 1710 – 1720. Gotický kostol, tzv. Chrám slobody od Jamesa Gibbsa, patrí medzi prvé architektúry oživujúce stredovekú gotiku ako národný štýl Britov.
Úplne inú funkciu mala gotika na území dnešného Slovenska, kde odpadá úloha národného štýlu. Gotika v čase svojho prenikania do Horného Uhorska v 19. storočí bola takmer výlučne štýlom aristokracie.
