Oplatí sa ešte pestovať hrozno? Sme jediní bez pomoci, sťažujú sa vinári. Úroda sa prepadla
Tento rok bol pre vinohradníkov a vinárov na Slovensku extrémne teplý a suchý. Letné horúčavy prišli už v polovici júna a pokračovali v druhej vlne v júli. Laik by si povedal, že slnko nemôže viniču uškodiť.
Lenže keď sa k vysokým teplotám pridajú sucho a choroby, nastanú škody a úroda bude nižšia ako vlani. To potvrdzujú aj slovenskí vinári. Hoci sa zber úrody ešte neskončil vo všetkých vinárskych regiónoch Slovenska, odhady tohtoročnej úrody už existujú a sú prevažne pesimistické.
„Očakávame výpadok úrody v priemere o 40 percent za celé Slovensko,“ hovorí riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslava Kaňuchová Pátková. Podľa nej sú veľké lokálne rozdiely v závislosti od veku viniča. Škody spôsobené suchom sa preto pohybujú od 10 do 70 percent.
Staršie vinohrady sú odolnejšie
Staršie korene viniča dokážu suchu odolávať lepšie, pretože vedia vodu ťahať z väčšej hĺbky aj pri nedostatku vlahy. Naopak, suchom trpia najmä novovysadené vinohrady.
„Mladé vinice vyslovene trpeli a bez zavlažovania vysychali,“ potvrdzuje vinár Matúš Vdovjak z Veľkej Tŕne vo vinohradníckej oblasti Tokaj.
Na druhej strane si tento malý vinár pochvaľuje, že dopestoval zdravé hrozno a vďaka suchu nemal takmer žiadne plesňové choroby. „Tienistá stránka sucha je nižšia úroda a nerovnomerné dozrievanie hrozna,“ dodáva.
Horúčavy a sucho však mali aj pozitívny vplyv na dozrievanie hrozna, keď ho urýchlili. Jednou z výrazných čŕt tohtoročnej úrody je vysoká cukornatosť hrozna. „Sucho bolo výrazné a vinári sa obávali nízkych kyselín v muštoch, príroda však opäť ukázala svoju silu a mušty majú priam ideálne pH,“ hovorí Vdovjak. Platí, že čím vyššia je cukornatosť, tým nižší je celkový obsah kyselín.
Podobne pozitívne hodnotí tohtoročnú úrodu aj Tibor Kušický z rodinného biovinárstva Domin & Kušický vo Veľkom Krtíši, ktoré patrí do Stredoslovenskej vinohradníckej oblasti. „Máme peknú úrodu a zdravé hrozno, aj cukornatosť je pri červených odrodách až 25 gramov na liter, čo je nadpriemer,“ hovorí. Podľa neho sucho až tak ich vinohrady nepostihlo, lebo sú staršie a tamojšia ílovitá pôda dokáže udržať vlahu. „Strapce nám nezhoreli, lebo k zeleným prácam pristupujeme citlivo,“ dodáva biovinár.
Naopak, Tomáš Kasnyik z rodinného vinárstva v Strekove odhaduje, že jeho tohtoročná úroda bude v porovnaní s vlaňajškom nižšia o 45 percent. „Pršalo málo aj v júli, aj teraz v septembri. Úroda je slabá,“ hodnotí.
Škodcovia a choroby
Na tohtoročnú úrodu mali vplyv aj škodcovia a choroby viniča. Napríklad nebezpečná choroba zlaté žltnutie viniča, pri ktorej sa musí zlikvidovať celý koreň, aby sa zabránilo jej šíreniu, zatiaľ nezasiahla celé územie Slovenska. „Nevieme odlíšiť, čo bolo spôsobené suchom a čo zlatým žltnutím, ale v lokalitách na juhu Slovenska, kde je výskyt najrozšírenejší, je výpadok úrody v priemere o 10 až 15 percent vyšší ako v iných lokalitách,“ uvádza Kaňuchová Pátková.
Kasnyik priznáva, že pre túto chorobu už zlikvidoval asi 30 percent koreňov a kontroluje ďalšie.
Podľa Vdovjaka je zlaté žltnutie viniča na Tokaji zatiaľ pod kontrolou, hoci sa tam už choroba objavila. Nestretol sa s ňou zatiaľ ani Kušický vo svojich vinohradoch v okolí Veľkého Krtíša, ale priznáva, že kontrolóri z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho monitorujú situáciu aj v jeho regióne. Okrem extrémneho sucha škody na viniči spôsobuje aj premnožená poľovná zver.
Cena výrazne nestúpne, Slováci sú na ňu citliví
Napriek nižšej úrode vinári tvrdia, že cena vína sa nebude výraznejšie zvyšovať. Ako dôvod uvádzajú, že dopyt po hrozne aj víne klesá a Slováci sú citliví aj na mierne zvyšovanie cien. Ceny bude držať na uzde aj tvrdá konkurencia zo zahraničia. Čílskym či talianskym vínam za dve či tri eurá v supermarketoch nedokážu slovenskí vinári cenovo konkurovať.
„Niektorí vinári sú vyslovene vďační za nižšiu úrodu. Aspoň ju majú kde uskladniť,“ myslí si Vdovjak. Viacerí ďalší vinári naznačovali, že niektorí výrobcovia majú v skladoch ešte víno z vlaňajška. „Ceny ostanú porovnateľné s vlaňajškom. Nie je záujem o hrozno ani o víno,“ opisuje situáciu na trhu Kasnyik.
