Prvá cielená liečba dokáže spomaliť rast gliómu o roky. Na Slovensku ju zatiaľ dostal jediný pacient
Nádory mozgu patria medzi najobávanejšie onkologické diagnózy. Pre lekárov aj pacientov ostávajú mimoriadnou výzvou najmä gliómy. Ide o infiltratívne typy nádorov, ktoré prerastajú do okolia a výrazne sťažujú možnosti liečby. Ročne je na Slovensku diagnostikovaných okolo 400 nových prípadov.
Po viac ako dvadsiatich rokoch však do neuroonkológie prichádza zásadný prelom v podobe prvej cielenej liečby. Liečivo vorasidenib dokáže dokázateľne spomaliť rast nádoru s konkrétnou genetickou mutáciou a oddialiť nežiaduce účinky štandardných postupov až o roky.
„Podávame ho pacientom po operácii, ktorí zatiaľ nepotrebujú okamžité ožarovanie ani chemoterapiu. Oddiali rast nádoru aj čas, keď by sme s touto liečbou museli začať,“ hovorí o novom lieku neuroonkológ Lukáš Tarbaj v rozhovore pre SME.
Kým v Česku či v Maďarsku už liek pomáha viacerým pacientom, na Slovensku ešte nie je kategorizovaný a úhrada na výnimku bola zatiaľ schválená len jednému pacientovi.
Čo sú gliómy a ako sa odlišujú od iných nádorov mozgu
Nádory v mozgu môžeme zjednodušene rozdeliť na tie, ktoré sú od mozgu dobre ohraničené, a na tie, ktoré doň prerastajú. Gliómy patria do druhej skupiny. Ohraničené nádory, napríklad väčšina meningeómov, rastú vedľa mozgu a problém spôsobujú najmä tým, že tlačia na okolité tkanivo.
Gliómy vznikajú priamo z mozgového tkaniva, z takzvaných gliových buniek. Sú infiltratívne, teda prerastajú do okolia, a preto ich nedokážeme odstrániť úplne. Aj keď odstránime všetko, čo vidíme na zobrazovacích vyšetreniach, jednotlivé nádorové bunky zostávajú v okolí a môžu sa šíriť aj do opačnej hemisféry.
Práve v tom sú gliómy také zákerné. Pridáva sa k tomu zložitá anatómia mozgu, neostrá hranica medzi zdravým a nádorovým tkanivom a hematoencefalická bariéra, ktorá mozog chráni, no zároveň sťažuje prienik liekov.
Operácia a liečba
Základom rozhodnutia o operovateľnosti je zobrazovacie vyšetrenie, najmä magnetická rezonancia, z ktorého musíme presne vedieť, kde je nádor uložený a či zasahuje do funkčne významnej oblasti. Naším cieľom je odstrániť čo najväčšiu časť nádoru, pretože čím radikálnejšia je resekcia, tým lepšiu prognózu pacient má.
V modernej neurochirurgii sa novému trvalému neurologickému deficitu snažíme vyhnúť za každú cenu. Radšej ponecháme na mieste malý zvyšok nádoru, takzvané reziduum, než aby pacient po zákroku odišiel s trvalým poškodením.
Pri low-grade gliómoch ide typicky o mladých a plne funkčných ľudí. Úplne prvým príznakom býva najčastejšie epileptický záchvat. Pri high-grade gliómoch vrátane glioblastómu je priebeh zvyčajne rýchlejší. Ťažkosti sa rozvíjajú v priebehu týždňov.
Po operácii alebo biopsii určí histologické a molekulárne vyšetrenie presnú diagnózu a o ďalšej liečbe či sledovaní rozhodne multidisciplinárny tím. Štandardne sa snažíme operovať do jedného mesiaca, no čím skôr, tým lepšie, pretože nádor sa môže aj za ten čas zmeniť.
