Mileniový kšeft? Po čudnej fabrike s napojením na kauzu SNS zostali obrie dlhy
Písal sa rok 2008. Svet už naplno riešil dosahy hospodárskej krízy, v Lučenci však mali viac dôvodov na optimizmus. Tamojšia samospráva sa pochválila tým, že do jej priemyselného parku smeruje nový investor.
Milníny chcela na juhu Slovenska preinvestovať neznáma spoločnosť Milenium trading. Jej názov by sme mohli voľne preložiť ako „obchod tisícročia”. Ako ukázali ďalšie roky, skutočne išlo o biznis, ktorý nemal obdoby.
Firma skončila pred rokmi v konkurze. Dodnes pritom nie je vyriešený. Fakt je ten, že škody, ktoré za sebou zanechala, sa počítajú na desiatky miliónov eur.
Milníny z eurofondov
Na začiatku sa vráťme do novembra 2008. Práve vtedy mesto Lučenec informovalo o tom, že v druhej časti priemyselnej zóny Juh chce investovať spoločnosť Milenium trading. Na ploche 2,2 hektára chcela vybudovať závod na ekologické spracovanie plastového odpadu a zamestnať v ňom 40 ľudí.
O pár týždňov nato samotná firma predstavila parametre svojej investície. Chcela preinvestovať 600 miliónov slovenských korún (v prepočte konverzným kurzom zhruba 20 miliónov eur) a zamestnať zhruba 50 ľudí.
„Závod začneme stavať v marci 2009, prevádzka by mala byť spustená do konca roka,” uviedol na tlačovej konferencii zástupca spoločnosti Marián Svorad.
V závode chcela firma spracovávať polyetylénový a polypropylénový odpad, napríklad plastové súčasti výpočtovej techniky, odpad z elektroniky, potravinárskeho, chemického, automobilového, kozmetického alebo farmaceutického priemyslu.
Výstupom mal byť alternatívny obnoviteľný zdroj energie, napríklad ľahký vykurovací olej či technický benzín.
Dôležité bolo povedať to, že firme výrazne prispel štát. Ten jej priklepol eurofondy vo výške takmer 14 miliónov eur, pokryli tak väčšinu celej investície. Udalosa tak pritom v čase, keď mal rezort na starosti nominant SNS počas prvej Ficovej vlády.
Projektový manažér spoločnosti František Bodor prezradil, že závod má využívať najlepšiu dostupnú technológiu šetrnú k životnému prostrediu Plastic Convert Plant. Linka pritom mala spracovať ročne 17-tisíc ton plastového odpadu. Ten mal byť do fabriky dovážaný z dvorov na separovaný odpad z okresov Lučenec, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš.
Kto bol za firmou v čase, keď získala dotáciu, nebolo známe. Išlo totiž o akciovú spoločnosť, ktorej majitelia neboli verejne známi.
Prepojenia na SNS
Už sme naznačili, že dotáciu získala firma z rezortu pod patronátom SNS. V priebehu roka 2009 pritom médiá upozornili na to, že poradcom ministra za SNS Viliama Turského sa stal žilinský právnik Michal Krnáč.
Práve on bol predsedom predstavenstva spoločnosti Milenium trading v čase, keď od ministerstva životného prostredia dostala dotáciu. Krnáč pritom pre agentúru SITA hovoril o tom, že k dotácii pomohol on a jeho tím.
„Skupina, ktorá ten projekt pripravovala v Lučenci, sa dostala do istej fázy, keď ho odborne nevedela zvládnuť, a vtedy oslovila nás, aby sme jej s tým projektom pomohli, čo nám sa zdá absolútne prirodzené, lebo to robíme bežne. Ja to beriem, že to je úspech,” vysvetľoval Krnáč.
Odmietol prezradiť mená investorov, ktorí stoja za lučeneckou firmou. „Môžem povedať, že nie je tam nikto vlastnícky tak, aby bol mediálne zaujímavý. Je tam jedna zahraničná právnická osoba a tá je väčšinová, má 85 percent. A je tam jedna fyzická osoba, ale neprepojená politicky, ekonomicky, lobingovo nikam,” povedal Krnáč. Neskôr odmietol teóriu, že za firmou stojí Ján Slota.
K firme sa pritom istý čas hlásila skupina FPD, ktorá patrila do portfólia podnikateľa a dnešného prezidenta Slovenského olympijského a športového výboru Antona Siekela. Skupina si ju dokonca uvádzala medzi svojimi na webovej stránke.
Po tom, čo sa o ňu v roku 2015 začal zaujímať magazín Trend, ju však z webu stiahla. „Pre uvedenú spoločnosť sme v minulosti zabezpečovali manažment prevádzky a podieľali sme sa na jej financovaní a z uvedeného dôvodu bola dočasne zaradená do nášho portfólia,” uviedol predseda predstavenstva FPD Corporation SK Milan Tancár.
Delenie zisku z emisnej kauzy
O tom, že v prípade spoločnosti Milenium trading nešlo o štandardnú firmu, ukázali ďalšie zistenia, ktoré súviseli s kauzou Interblue.
Ešte v roku 2008 ministerstvo životného prostredia predalo povolenky na vypustenie 15 miliónov ton emisií garážovej spoločnosti Interblue Group. Cena za tonu dosiahla 5,05 eura. Interblue pritom povolenky následne predala po 8,20 eura za tonu. Slovensko tak na tomto obchode prišlo o 47 miliónov eur.
Vyšetrovanie ukázalo, že výnos z predaja si rozdelili viaceré schránkové firmy. Najviac získala spoločnosť Crataegus Development. Práve tá poslala 6,1 milióna eur v troch splátkach na účet lučeneckej firmy Milenium trading.
