Stavrovská žiada prezidenta vrátiť novelu o minimálnom výživnom do parlamentu
Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská požiadala prezidenta Petra Pellegriniho, aby vrátil Národnej rade SR novelu Zákona o rodine. Novela od 1. januára 2027 zvyšuje minimálny rozsah vyživovacej povinnosti každého rodiča z 30 na 100 percent sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa.
Komisárka zdôrazňuje, že nespochybňuje potrebu posilniť materiálne zabezpečenie detí a primárnu zodpovednosť rodičov za výživu, avšak upozorňuje, že novela ukladá povinnosť platiť najmenej 134,80 eura mesačne na jedno dieťa bez ohľadu na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča. Súd nebude môcť túto hranicu upraviť ani v prípade závažného zdravotného stavu či sociálnej situácie.
„Naším cieľom nie je chrániť rodičov, ktorí zatajujú príjmy alebo sa vyhýbajú povinnostiam. Zákon o rodine už dnes umožňuje prijímať do úvahy príjem rodiča, jeho pracovné možnosti či majetok. Upozorňujeme však na rodičov, ktorí vyšší príjem objektívne nedokážu vytvoriť, hoci chcú povinnosť plniť,“ uviedla komisárka Stavrovská.
Od začiatku prerokúvania návrhu v parlamente v máji 2026 sa obracali na komisárku osoby so zdravotným postihnutím a organizácie ich zastupujúce so znepokojením, že zvýšená vyživovacia povinnosť môže ohroziť ich základné životné potreby a viesť k dlhodobému zadlženiu.
Komisárka Stavrovská na tieto riziká upozornila aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania, kde žiadala doplnenie ochranných mechanizmov pre prípady objektívnej nemožnosti rodiča platiť zákonné minimum a dôkladné vyhodnotenie sociálnych dopadov na nízkopríjmové rodiny, osoby so zdravotným postihnutím a rodičov odkázaných na sociálne dávky. Žiadosti však neboli prerokované. Návrh bol schválený v parlamente 15. septembra 2026 bez odstránenia týchto rizík. Keďže prichádzajú ďalšie podnety od znepokojených ľudí, komisárka sa obrátila na prezidenta so žiadosťou o vrátenie novely do parlamentu.
Komisárka upozorňuje, že minimálne výživné 134,80 eura prevyšuje základnú dávku v hmotnej núdzi pre jednotlivca (89,70 eura) o 45,10 eura. Preto rodič odkázaný len na túto dávku nebude schopný túto povinnosť splniť ani v prípade úplného využitia svojho príjmu. Osoba invalidná s ťažkým poklesom pracovnej schopnosti môže mať spolu s ochranným príspevkom (91,70 eura) príjem 181,40 eura. Po zaplatení výživného na jedno dieťa by na ďalšie potreby zostalo len 46,60 eura, pri dvoch deťoch by dlh prekračoval príjem o 88,20 eura. Rodičia so zdravotným postihnutím často potrebujú viac financií na liečbu, zdravotnícke pomôcky či osobnú asistenciu.
„Zákonné zvýšenie povinnosti nevytvorí nemajetnému rodičovi zdroje, z ktorých by mohol výživné zaplatiť. Môže vytvoriť iba vyššiu pohľadávku, narastajúci dlh a riziko exekúcie. Dieťa pritom nemusí dostať vyššie reálne plnenie a situácia rodiča sa ešte zhorší,“ upozorňuje Stavrovská.
Novela mení aj podstatu minimálneho výživného. Životné minimum dieťaťa nie je určené na pokrytie skutočných mesačných nákladov, ale tvorí hranicu posudzovania hmotnej núdze. Jeho prevzatie ako minimálnej povinnosti každého rodiča teda nie je automatické. Ústava SR i Dohovor OSN o právach dieťaťa zaručujú primeranú životnú úroveň dieťaťa, pričom rodičovská zodpovednosť je definovaná v kontexte schopností a možností rodiča. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím zároveň požaduje primeranú podporu a ochranu práv takýchto osôb.
Kontrola zákona bez možnosti prihliadnuť na obmedzenia zdravotného postihnutia rodiča vyvoláva vážne ľudskoprávne a ústavnoprávne pochybnosti. Novela zároveň stanovuje minimálnu vyživovaciu povinnosť ako 100 percent sumy životného minima pre každého rodiča, čo môže predstavovať spolu až 200 percent, bez odôvodnenia takéhoto prístupu.
Komisárka preto požiadala prezidenta o vrátenie novely na opätovné prerokovanie s cieľom prehodnotiť výšku a absolútny charakter minimálneho výživného a zaviesť výnimky pre prípady objektívnej nemožnosti jeho splnenia. Súd by mal mať možnosť prihliadnuť na individuálne okolnosti, vrátane zdravotného stavu a finančných možností rodiča.
Navyše je potrebné prehodnotiť súčasný mechanizmus určovania náhradného výživného a výšku životného minima ako východiska pre minimálnu hodnotu výživného. Ak by parlament zákon znovu schválil bez úprav, komisárka žiada prezidenta zvážiť podanie návrhu na Ústavný súd SR.
„Ochrana dieťaťa musí byť reálna a účinná. Nemožno ju však založiť na právnej povinnosti, ktorá je pre časť rodičov objektívne nesplniteľná a ktorej dôsledkom nebude lepšie zabezpečenie dieťaťa, ale nevymožiteľný dlh a prehlbovanie chudoby rodiča,“ uzavrela Stavrovská.
