Život na Slovensku je dnes ponižujúci
Autor je publicista.
V poslednom čase veľa cestujem po Slovensku. Napríklad južnou trasou. Celé roky je niekde na nej výluka, vďaka ktorej som spoznal obce ako napríklad Lok. Výluka sa však posúva, takže tentoraz bol na rade Hrhov/Tornagörgö.
Práve tam sme sa všetci, možno päť desiatok ľudí aj s ruksakmi a kuframi, v piatok na poludnie vliekli po rozbitej asfaltovej ceste uprostred ničoho na miesto, kde tiež nič nebolo, hoci tam mali byť autobusy. Vyzerali sme úplne ako utečenci, len Šutaj Eštok nikde. Ľudia nadávali na Fica, potom autobusy prišli.
V nedeľu ráno som sa z Prešova do Bratislavy vracal severom a všetko išlo hladko, až kým to hladko prestalo ísť. Niekedy pred obedom som začal byť hladný a chcel som ísť do reštauračného vozňa. Vtedy som zistil, že nefungujú vnútorné dvere vagóna – že sa z neho nijako nevieme dostať. Keby sme tak začali horieť, hahaha, povedal som si a posadil som sa späť.
Možno po pätnástich minútach dvere fungovať začali. Opäť som sa teda do reštauračného vozňa vybral. Dozvedel som sa, že žiadne objednávky sa už neprijímajú, lebo o chvíľu bude výluka elektrického vedenia, takže kuchyňa nemá ako variť. Keby fungovali dvere, bol by som to stihol, ale to mi bolo nanič. Vrátil som sa na miesto.
Výluka znamenala polhodinové meškanie. Vtedy alebo niekedy vtedy vyšlo tiež najavo, že na našom vozni teraz nefungujú vonkajšie dvere. Keď teda budeme vystupovať, máme to urobiť cez vedľajší vagón. Chcel som ísť na záchod, ale nefungoval. Ten druhý tiež nie. Ani ten vo vedľajšom vozni, kde fungovali aspoň dvere na vystupovanie. Ako vyzerá záchod, ktorý nefunguje, ale ľudia v preplnenom a meškajúcom vlaku ho napriek tomu používajú, si viete predstaviť.
Vnútorné dvere, ktoré počas tohto príbehu striedavo fungovali a nefungovali, niekde okolo Trenčína definitívne fungovať prestali. Niekto ich nasilu otvoril a nechal otvorené, lebo inak by sme sa nedostali k tým dverám vo vedľajšom vozni, cez ktoré sme mali vystúpiť. Zásuvky nefungovali tiež, internet rovnako a klimatizácia tam asi vôbec nebola, lebo nešla celú cestu. Expres Tatran s odchodom z Kysaku o 9:21, vozeň číslo osem.
Prečo ma urážate? Vystúpil som na bratislavskej železničnej stanici, kde Jožo Ráž mladší s ohromnou pompou oznámil otvorenie nových záchodov.
