Hrčka stavia na úsporách, Klimovský na spolupráci. Ako chcú viesť Petržalku
Rozdiel medzi starostom Petržalky Jánom Hrčkom a jeho vyzývateľom Danielom Klimovským je vidieť už aj na lavičkách. Hrčka na ich výrobe vlastnými pracovníkmi ukazuje, ako dokáže mestská časť šetriť. Klimovský zo strany primátora Matúša Valla Team Bratislava sa pýta, akú kvalitu obyvatelia za svoje peniaze dostávajú.
„Treba rozmýšľať štýlom pomer výkon – cena. To znamená, že niektoré veci potlačiť do úzadia, napríklad dizajn a výzor,“ vysvetľoval v rozhovore pre SME Hrčka svoj prístup k hospodáreniu.
„Takýto prístup je dnes skôr brzdou rozvoja Petržalky,“ oponoval mu v rozhovore pre SME Klimovský.
Rozdiel medzi oboma kandidátmi sa dá pozorovať aj pri opravách chodníkov a veľkých investíciách. Hrčka je za vlastnú údržbu a schopnosť konať aj tam, kde podľa neho magistrát mešká (napríklad pri kosení trávy medzi panelákmi). Klimovský zas ponúka lepšiu spoluprácu s mestom a krajom, plánovanie a dôslednejšiu kontrolu úradu, na ktorom za Hrčkovho úradovania došlo k sprenevere 2,7 milióna eur. Jeho najviditeľnejším investičným prísľubom je obnova Námestia republiky.
V nasledujúcom texte sa denník SME pozrie aj na tému lávok cez Chorvátske rameno, opravy sídliskových terás, financovanie škôlok a parkovanie.
Sprenevera na úrade
Aj tento rok dostalo Hrčkovo hospodárenie pochvalu od Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Petržalka dosiahla za rok 2025 najlepšie finančné zdravie spomedzi bratislavských mestských častí.
Minulý rok ho však poznačilo odhalenie, že zamestnanec na mzdárskom oddelení odčerpal z úradu približne 2,7 milióna eur. Hrčka po odhalení odstúpil, no v doplňujúcich voľbách získal funkciu späť.
V rozhovore pre SME priznal, že keď začal prevody kontrolovať, nezrovnalosti boli nápadné. Odmietol, že by osobne zanedbal svoju prácu. „Ja sa fakt necítim byť vinný,“ povedal. Avizoval spätnú kontrolu, externý audit a osobné preverovanie miezd. Tvrdil aj, že skorší zásah bánk a ďalších inštitúcií mohol stratu obmedziť.
Klimovský chce preveriť aj opatrenia, ktoré už Hrčka zaviedol. Tie, ktoré sa ukážu ako funkčné, by zachoval. Kritizuje najmä informovanie poslancov, pretože sa podľa neho o audite a vyšetrovaní dozvedali len z médií. Hrčkovi vyčíta aj to, že napriek podpísanému uzneseniu nevystavil povereným poslancom splnomocnenie na nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu. Denníku SME do spisu neštandardne nahliadnuť dovolil.
Protikandidát má aj otázky k presunu spracovania miezd na externú spoločnosť a personálnym zmenám na finančnom oddelení. Hovorí, že poslanci nedostali dostatočné vysvetlenie, ako po zmenách funguje kontrola. Jeho návrhom je ďalšie preverenie procesov a otvorenejšie informovanie zastupiteľstva.
Petržalka nedávno oznámila, že v súvislosti s kauzou podáva aj civilnú žalobu proti bývalému zamestnancovi Renému Hermanovi, Slovenskej sporiteľni a ČSOB. Od obvineného a bánk žiada náhradu škody vo výške 2,34 milióna eur, ďalších vyše 305-tisíc eur požaduje výlučne od Hermana. Bankám vyčíta, že mu umožnili otvoriť spolu 141 účtov, cez ktoré podľa mestskej časti odchádzali fiktívne výplaty.
Peniaze za škôlky
Petržalka a magistrát sa sporia o to, koľko peňazí malo mesto poslať mestskej časti na prevádzku jej škôlok. Spor sa týka staršieho systému financovania, keď mesto dostávalo peniaze z podielových daní aj podľa počtu detí v materských školách a následne ich prerozdeľovalo mestským častiam. Petržalka tvrdí, že jej magistrát neposlal celú sumu, na ktorú mala nárok. Mesto to odmieta a argumentuje, že peniaze rozdeľovalo podľa pravidiel v štatúte Bratislavy.
Podľa Petržalky jej po zmene zákona od septembra 2023 patrila celá príslušná suma na financovanie verejných škôlok. Za rok 2024 svoj nárok vyčíslila na 8,9 milióna eur, súdnou cestou však žiadala približne 4,2 milióna, ktoré podľa nej preukázateľne vynaložila na prevádzku 27 materských škôl. Hrčka odmietnutie ponúkaného vyrovnania vysvetľoval tým, že Petržalke patrí viac a prijatím dohody by sa vzdala ďalších nárokov.
Okresný súd Banská Bystrica najprv vydal platobný rozkaz na zaplatenie požadovanej sumy. Mesto proti nemu podalo odpor a v septembri 2025 bol rozkaz zrušený. Tým sa však nerozhodlo, či Petržalka na peniaze má alebo nemá nárok. Spor pokračoval a v októbri 2025 bol postúpený Mestskému súdu Bratislava IV.
