Merz musí zostať
Krátkodobo je kancelárova pozícia určite udržateľná.
Európske i nemecké reflexie „katastrofy“, ako sám Friedrich Merz ocenil výsledok CDU v Meklenbursku – pričom berlínsky, kde CDU stratila „len“ deväť percent, označil za „slušný výsledok“ – sa prelievajú v dvoch korytách.
Od filozofovania na motívy Quo vadis Merz, CDU a Nemecko? po rozbabrávanie (to je presné slovo) tých istých príčin, ktoré sa preberali do nemoty pred dvoma týždňami po havárii v Sasku-Anhaltsku.
Výzvy na odstúpenie Merza z oboch funkcií – kancelárskej i straníckej – nemajú konca, avšak síce vlažná, ale predsa len podpora od predsedníctva CDU signalizuje udržateľnosť Merzovej pozície.
Nie na celý mandát, to nie, ale krátkodobo určite áno. Aj navzdory silnému vonkajšiemu dopytu po ukončení pôsobenia vôbec najneobľúbenejšieho kancelára, odkedy sú v tejto funkcii v Nemecku demokrati.
Nuuž, rozumnejší únik zo šlamastiky ako zotrvanie Merza ani nie je. Nielen preto, že na prvé ani ďalšie pozretie nevidieť zlepšenie, žiadnu prémiu, ktorú by mohla priniesť personálna zmena v situácii, keď nevidieť nástupcu. Keďže, čo sa týka funkcie kancelára, neuvažuje o tom ani predseda „bratskej“ bavorskej CSU Söder.
Isteže, odstupovať po spackaných „midterms“ voľbách je zdravá demokratická tradícia. Čo sa však tradícii úplne vymyká, je už nielen preferenčný, ale mocenský nástup extrémov z oboch najkrajnejších krajov spektra. Takpovediac „stereo“ nástup – v Berlíne zľava, v Sasku-Anhaltsku sprava. Dnes, keď sa politicky hlásia k de facto vzdaniu sa Putinovi (Rusku), je úplne nepodstatné, že ani Die Linke, ani AfD nemajú „úradné osvedčenia“ od Ústavného súdu, že sú ohrozením ústavných slobôd, demokracie a právneho štátu.
Stačiť by malo aj toľko, že niektoré platformy Die Linke (oslavujúce Stalina i Mao Ce-tunga) a celá AfD fungujú pod dohľadom nemeckých špeciálnych služieb, ktoré aspoň AfD definujú ako jednoznačne extrémistickú.
V situácii, keď „Nemecko musí zmobilizovať celú spoločnosť, priemysel a ozbrojené sily, aby sa pripravilo na národnú obranu a možné riziko vojny“ (generálny inšpektor Bundeswehru), je takto nad slnko jasné, že kľúčové reflexie a konzekvencie volebných katastrof na území bývalej NDR ležia celkom inde, než je politická zodpovednosť Friedricha Merza. Konkrétne? Je v súlade s ústavou a vôbec základným rozumom, aby politickú moc kdekoľvek v štáte a na akomkoľvek stupni riadenia realizovali politické strany, ktoré otvorene sympatizujú a politicky podporujú mocnosť, ktorú vláda v Berlíne (na základe poznatkov domácich aj európskych tajných služieb) explicitne menovala ako pôvodcu, strojcu teroristických akcií na nemeckom území?
