Športovkyňa počas pretekov neudržala stolicu. Otvorila tému, o ktorej sa hovorí len zriedka
Únik stolice nie je hanba, zhodujú sa odborníci.
Nedávne videá z fitness pretekov Hyrox v Pekingu, na ktorých austrálskej športovkyni Joanne Wietrzyk počas extrémneho výkonu zlyhala kontrola nad črevami a neudržala stolicu, otvorili tému, o ktorej sa v športe hovorí len zriedka.
A síce, že vysoko intenzívne preteky, akými sú ultramaratóny, cyklistické preteky či iné záťažové preteky, môžu vytvárať podmienky pre vznik náhlych gastrointestinálnych ťažkostí, nutkania na stolicu až fekálnej inkontinencie, ako to bolo aj v prípade Wietrzykovej.
Športovkyňa dokonca pokračovala v súťaži aj napriek unikajúcej stolici (preteky aj vyhrala, hoci neskôr sa bodov za svoje víťazstvo vzdala), a sociálne siete udalosť okamžite premenili na senzáciu. Laická verejnosť reagovala s rozpakmi aj s posmechom, hoci mnohí športovci zažívajú problémy gastrointestinálneho traktu ako reakciu na stres z nadchádzajúcej záťaže.
„Je to vidieť pred bežeckými maratónmi, keď športovci často v dlhých radoch čakajú na vykonanie poslednej potreby pred štartom a nebýva to len vyprázdnenie močového mechúra. Dôvodom je zvýšená motilita čriev, ktorú podporuje predštartový stav,“ vysvetľuje pre SME športový fyziológ a vedec Viktor Bielik.
Nechcený únik stolice je však bez ohľadu na okolnosti, za akých sa udeje, stále spojený s obrovským pocitom hanby. Hoci pri extrémnych športových výkonoch ide zväčša o priamu reakciu preťaženého tela, mnohých ľudí v bežnom živote tieto situácie zastihnú aj z rôznych iných príčin.
Práve pre tabuizovanie témy svoj problém často dlho zatajujú a vyhľadanie odbornej pomoci odkladajú. A to aj napriek tomu, že ide o medicínsky problém, ktorý sa dá v súčasnosti liečbou, úpravou stravy, rehabilitáciou panvového dna či inými metódami výrazne zlepšiť.
Logický dôsledok hraničnej fyzickej záťaže
Medzi vytrvalostnými športovcami sú problémy ako nutkanie na stolicu či nevoľnosť známe pod pojmom „runner’s diarrhea“, teda bežecká hnačka.
Štúdie vo všeobecnosti naznačujú, že sa s týmito ťažkosťami stretáva až 50 percent športovcov. Že ide o odvekého sprievodcu extrémneho výkonu, dokazujú aj zmienky, ktoré siahajú až k starovekým olympijským hrám. V prípade náročných, intenzívnych a často dlhých pretekov je totiž telo vystavené dehydratácii, energetickému vyčerpaniu a zníženému prekrveniu tráviaceho traktu, vysvetľuje dôvody týchto problémov Bielik.
„Vysilený môže byť aj zvierač konečníka a pri vyčerpávajúcom výkone môže okrem plynov prepustiť aj to, čo by nemal,“ dodáva.
Keďže veľká časť krvného obehu je pri extrémnom športovom výkone presunutá z tráviaceho traktu do pracujúcich svalov a kože, dochádza k prechodnej nedokrvenosti čreva a mení sa aj jeho motilita, teda schopnosť črevných svalov sťahovať sa a posúvať potravu, dopĺňa pre SME aj gastroenterológ Igor Šturdík. Pri behu sa navyše k tomuto celému pridáva aj mechanické otriasanie orgánov.
„Súčasne pôsobí stresová reakcia organizmu, extrémne vysoký vnútrobrušný tlak pri silových cvičeniach, prípadná dehydratácia a prehriatie. Pri extrémnej kombinácii týchto faktorov dokáže vnútrobrušný tlak prekonať prirodzený odpor zvieracieho aparátu, čo vedie k nedobrovoľnému úniku stolice,“ dodáva Šturdík.
