Premiér dvojakého použitia
„Zbabelí“ sme všetci a Fico to vie.
Na tých nehoráznych slovách o „nejakom článku 5“ slovenského premiéra je najstrašidelnejšie, že v skutočnosti triafajú do čierneho a to sťaby slovenský Legolas hneď do dvoch terčov naraz. Jeden je umiestnený na domácom ihrisku a ten druhý na medzinárodnom.
Môžeme si pracovne povedať, že tak ako jestvujú tovary takzvaného dvojakého určenia, teda s využitím v oblasti civilných aj vojenských potrieb, Robert Fico sa touto komunikačnou líniou stáva premiérom dvojakého určenia.
Jeho prvoradá hra je na domácom ihrisku. Tu treba odložiť drsné reči o tom, že prísľub nebrániť spojencov proti Rusku z neho robí zbabelca či slabocha. Rovnako dajme bokom nehoráznu zvrátenosť jeho konštrukcie – ak Rusko na niekoho zaútočí, tak je to vina „Západu“. Lebo ho vyprovokoval.
(A ako Putin jasne povedal pred inváziou, obranné záruky NATO siahajúce od Narvy cez Vyšné Nemecké po Burgas ho provokujú už svojou prostou existenciou.)
Fico je možno naozaj „zbabelec“, ale tu je podstatné, že rovnakými „zbabelcami“ sme prakticky všetci. Ak na to aj niekto zabudol, tak od februára 2022 vie, že vojna je strašná, desíme sa jej a nechceme ju. Osobitne v tej najhmatateľnejšej podobe vysielania vojakov do ohňa.
Mediánový občan si o Ficovi myslí všeličo, ale jeho sľub zostať bokom od vojny (zopakujme si to slovo: vojny) ho chtiac-nechtiac musí lákať a oslovovať. Osobitne ak s tým zostane prakticky jediný a privlastní si mierové posolstvo, o čo sa urputne usiluje dobré štyri roky.
