Výrazné až extrémne sucho trvá tento rok dlhšie ako v roku 2022
Výrazné až extrémne sucho trvá v tomto roku výrazne dlhšie ako v roku 2022. Tohtoročné sucho je tak horšie ako pred štyrmi rokmi. Prejavilo sa to v poľnohospodárstve aj lesníctve. Uviedol to fenológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Jozef Rozkošný.
Lesy žltnú
Na lesných drevinách zaznamenal SHMÚ vplyvom sucha letné žltnutie listov a ich následné opadnutie. Prvé záznamy sú zo začiatku leta na agátoch, ojedinele lipách a breziach. Prehlbujúce sucho sa podľa Rozkošného prejavilo na plošnom žltnutí listov buka lesného na konci júla a augusta.
„Čo hovorí o mimoriadnosti, respektíve extrémnom suchu je, že nám začali listy žltnúť aj na hlbokokoreňových drevinách, ako napríklad na dube zimnom a letnom. To začalo približne v druhej dekáde augusta. V roku 2022 sme takéto negatívne prejavy na hlbokokoreňových drevinách nezaznamenali,“ priblížil Rozkošný.
Predčasné opadávanie plodov
Letné žltnutie a opadávanie listov spozorovali aj na ovocných stromoch a kroch. Taktiež evidujú aj predčasné opadávanie nezrelých plodov jabloní, hrušiek a sliviek.
„Ak to porovnáme s dlhodobým fenologickým normálom, tak marhule začali dozrievať skôr od troch do 21 dní, slivky dokonca až do 32 dní,“ povedal fenológ.
Podpriemerná úroda
Ďalej poukázal na zber poľnohospodárskych plodín, ktorý sa začal na konci júna. Deficit zrážok, pôdne sucho a vysoké teploty, ktoré pretrvávali na Slovensku, spôsobili urýchlenie dozrievania jarných či zimných obilnín. Zber ozimných poľnohospodárskych plodín nastal podľa fenológa skôr v porovnaní s normálom o deväť až 28 dní. Zber jarných plodín sa začal skôr o päť až 19 dní.
Rozkošný pokračuje, že niektoré jarné obilniny nedosiahli optimálne výšky. Tvrdí, že na začiatku júla mali od 50 do 70 centimetrov, čo sú výrazne podpriemerné hodnoty. „Z toho vyplýva, že tie poľnohospodárske plodiny nemohli zakladať také klasy, aké by boli potrebné pre dostatočnú a priemernú úrodu,“ poznamenal.
Dlhodobé sucho spôsobilo aj nízke porasty krmovín. Znamená to, že v priebehu zimy môžu krmoviny chýbať poľnohospodárom na dokrmovanie dobytka, tvrdí.
Rozkošný poukázal na teplotu pôdy v Hurbanove, ktorá bola podľa neho rekordná, a to najmä v závere júna. „Najvyššiu teplotu 48,8 stupňa sme zaznamenali na meteorologickej stanici Hurbanovo v hĺbke dvoch centimetrov,“ uviedol. Fenológ dodal, že teplotu pôdy vyššiu ako 40 stupňov v hĺbke dvoch centimetrov namerali počas leta v 29 dňoch.
